nase sk dravce2

nase sk sovy2

Dymové sokoly sa vracajú – na Slovensko z Afriky

Tlačová správa Prve mlada TJW 2018
Sokol červenonohý dostal pomenovanie podľa svojich červených nôh. Keď bol ešte na Slovensku oveľa hojnejším druhom, nazývali ho bežní ľudia i dymovým. Tento dravec je dnes u nás extrémne vzácny, v slovenskej krajine sa nachádza len jediné územie, kde hniezdi. Odborníci z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku zistili, že sa sem sokoly úspešne vracajú po svojich cestách z Afriky. Ako je to možné?

 

 

„V roku 2012 bol fešák medzi dravcami, sokol červenonohý (odborne tiež kobcovitý), u nás považovaný za takmer vyhynutý druh. Dôležitý obrat priniesol projekt „LIFE REDFOOT“, realizovaný s podporou Európskej únie, v partnerstve s Maďarskom. Postupne sa potvrdil kladný výsledok inštalácie búdok, výsadby stromov či intenzívneho monitoringu - vzácny sokol sa vrátil na Slovensko. Doposiaľ najvyšší zaznamenaný počet vyletených mláďat – 41, nás potešil v roku 2017, kedy na spoločnej lokalite hniezdilo rekordných 16 párov,“ hovorí Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku.

 

„Tento rok máme potvrdených zatiaľ 17 párov, okrúžkovali sme už aj prvé tri mláďatká. Niektoré páry ešte len zahrievajú znášku, každý má svoj režim. Ďalším pozitívnym prekvapením je počet jedincov, u ktorých sa nám na hniezdnej lokalite podarilo vďaka identifikácii krúžku na nohe určiť pôvod - túto sezónu doposiaľ 13! 8 z nich sú „naše“ sokoly, okrúžkované ako mláďatká na tomto mieste v roku 2016 alebo 2017, 5 jedincov pochádza z Maďarska. Program krúžkovania sokola červenonohého na Slovensku tak patrí medzi vôbec najúspešnejšie, pretože prináša úplne nové poznatky. Pre záchranu druhu je napríklad zrejme absolútne zásadné zachovať aspoň zvyškovú populáciu. Tá zrejme na aktuálnom hniezdisku prilákala jedince vracajúce sa zo svojich afrických zimovísk. Zapáčilo sa im tu a ostali hniezdiť, alebo pomáhať pri výchove mláďat. Je to nesmierne zaujímavý svet, o ktorom sa ešte veľa dozvieme,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

 

„Aby sme mohli pokračovať v začatej práci, ktorá prináša ovocie (teda vlastne sokoly :-) ), pomohla nám Západoslovenská distribučná, a.s. (ZSD). Tento rok sa stala partnerom sokolieho fešáka - finančne podporila aktivity na jeho monitoring a záchranu. Okrem toho sa ZSD dlhodobo venuje ochrane vtáctva pred nárazmi do drôtov elektrických vedení a zásahom elektrickým prúdom. Na toto sa používajú špeciálne prvky – tzv. odkloňovače letu vtákov a na konzolách chráničky, resp. zábrany,“ hovorí Deutschová.

 

„Sokol červenonohý je vlajkový, resp. dáždnikový druh. S jeho výskytom súvisí totiž (ne)prítomnosť ďalších druhov s podobnými nárokmi na potravu a prostredie. Zo zlepšovania podmienok pre dymového sokola a z jeho návratu tak profituje oveľa viac druhov, než si možno myslíme. Preto sme sa rozhodli zapojiť aj verejnosť. Kampaň Posvieť si na fešáka informuje najmä na Instagrame o dôležitosti ochrany poľnohospodárskej krajiny, na ktorú je viazaných množstvo vzácnych druhov. Vyzýva tiež ľudí k akcii – zapojením sa do súťaže. Stačí kúpiť produkt v bio kvalite, od lokálnych, šetrne hospodáriacich roľníkov, napríklad na trhu, spraviť si fotku a zdieľať ju s označením #somfesak či #somfesanda. Všetky informácie sú na www.dravce.sk/fesak,“ uzatvára Deutschová.

 

Doplňujúce informácie:
• Na konci 90-tych rokov 20. storočia u nás hniezdilo 60 až 70 párov sokola červenonohého. Na niektorých lokalitách juhozápadného a juhovýchodného Slovenska to bol takmer bežný druh. Výrazné zmeny poľnohospodárskej krajiny (vrátane chemizácie prostredia) spôsobili, že sa tento sokol - pre sfarbenie samčeka ľudovo nazývaný aj dymový - začal z prírody vytrácať. Napokon, v roku 2012, už na Slovensku nebol zistený ani jediný hniezdiaci pár. Zmenu priniesol projekt „LIFE REDFOOT“, ktorý sa začal realizovať presne v uvedenom roku s podporou Európskej únie, v partnerstve s Maďarskom. Postupne sa potvrdil kladný výsledok inštalácie búdok, výsadby stromov, zmeny hospodárenia či intenzívneho monitoringu. Vzácny sokol sa vrátil na Slovensko a úspešné hniezdi, stále však len na jedinej lokalite, kde prežíva vlastne celá slovenská populácia. Aj preto tu platí zákaz vstupu a návštevnosť v chránenom území je regulovaná. Cieľom kampane Posvieť si na fešáka je zvýšiť zapojenie verejnosti a ukázať, že všetci môžeme svojimi rozhodnutiami ovplyvniť to, ako vyzerá naša krajina.


• Identifikácia jedincov podľa krúžku je nesmierne náročná, vyžaduje trpezlivosť a dôsledný prístup. Sme preto naozaj veľmi radi, že sa nám tento rok podarilo určiť pôvod až v prípade 13 jedincov sokola červenonohého. 8 z nich sú mláďatká, vyliahnuté v minulých rokoch na tejto lokalite. 5 sokolov pochádza z Maďarska, všetky označené ako mláďatá na hniezde (Kardoskút, Hortobágy, Győr a i.). Na juhozápade Slovenska sa usádzajú pravdepodobne z dôvodu tvz. slučkovitého migračného správania. Jedince totiž putujú do východnej Afriky juhovýchodným smerom cez Balkán a Arabský polostrov, následne sa presúvajú na zimoviská do Botswany a Angoly. Späť sa však vracajú západnejšou trasou, a to buď cez Pyrenejský, resp. Apeninský polostrov (vieme podľa údajov z vysielačiek umiestnených na maďarských a rumunských jedincoch). Pri návrate tak prelietajú aj cez Slovensko, kde hlavne mladé jedince v prvom roku života sú „strhnuté“ tými, ktoré už lokalitu poznajú. Nové sokoly sa tu tiež zapoja do hniezdenia a získajú väzbu. Preto má mimoriadny význam fakt, že na jedinej známej lokalite u nás sa podarilo udržať tzv. zvyškovú populáciu niekoľkých jedincov, ktoré ju ešte majú v genetickej pamäti ako hniezdisko a vracajú sa sem cielene. Obnoviť populáciu na miestach, odkiaľ už úplne vymizla, je omnoho náročnejšie, čo dokazujú aj početné, roky opustené historické hniezdiská na Slovensku. To sa týka nie len sokola červenonohého, je to prípad viacerých druhov.


• Vzhľadom na uvedené je krúžkovanie ako spôsob monitoringu pohybu jedincov jedným z dôležitých spôsobov preukázania významu ochranárskych, resp. manažmentových opatrení. Potvrdzuje tiež väzbu jedincov k prostrediu či ich preferencie. Aby boli výsledky naozaj zmysluplne využité a poslúžili pre celkovú ochranu druhu, je potrebný odborný a systematický prístup. Umiestnením krúžku úspešný projekt krúžkovania len začína.

 

 

Tlačové správy r.2018

Copyright © 2015. All Rights Reserved.

RPS - Ochrana dravcov na Slovensku