Migrujú, ale niektoré druhy sa na náročnú migráciu ešte len pripravujú. V ďalšej časti podcastu Vtáčia akadémia si povieme aj viac na tému sokoliarstvo, potešíme sa z druhov, ktoré sa tu objavia len občas a Roman nám povie, prečo je vzrušujúce mať v sieti strnádku záhradnú.

Samozrejme, že migrujú, ale niektoré druhy napríklad aj spoločne nocujú. Vyberú si nejaký porast, alebo strom a spoločne tam nocuje 50 aj viac vtákov. Niečo ako Vianočný stromček. V ďalšej časti podcastu Vtáčia akadémia sa dozviete aj čo je to "Vesperťák", čo u nás robia "Taliani", a či sa dá letieť a spať naraz.

Snažia sa prežiť vysoké teploty, ktoré im dávajú zabrať. Ako im môžeme pomôcť, keď sedíme na balkóne a v záhrade a popíjame letný nápoj? Hovoriť budeme aj o umelej mokradi, ktorú sa podarilo "postaviť" a ktorá pomáha nielen dravcom a sovám, ale aj ich kamošom.

Odpovedáme na otázky, ktoré ste nám zaslali. Ako sú na tom vtáky so starobou? Z genetických vzoriek z mláďat zisťujeme paternitu, alebo "kdo je můj táta, kdo není můj táta". Prečo zachraňujeme mláďatá kaní popolavých, ktoré hniezdia v obilí?

Púšťajú žilou, hniezdia a dostávajú krúžky. Ako vyzerá odber krvi u vtákov? Bývajú nalačno ako ľudia? Čo všetko sa dá z krvi zistiť? Aké informácie sú na krúžkoch a prečo sa krúžkujú hlavne mláďatá?

Patrí medzi druhy, ktoré s obľubou hniezdia pri ľuďoch. Sokol myšiar si na znesenie vajec a výchovu mláďat vyberie kvetináč na parapete, vetrací otvor, policu na balkóne, a hneď máme nového podnájomníka. Mláďatká sú v rôznom štádiu vývinu, od čerstvo vyliahnutých, po také, ktoré opúšťajú svoje „balkónové“ hniezda a skúšajú prvé slobodné lety. Spoznáte ich napríklad aj podľa toho, že im ešte kde tu vykúka páperie.

Čo robia dravce a sovy v júni? Akú nezvyčajnú krajinu navštívil orol kráľovský zo Slovenska? Príroda neprestáva prekvapovať, aké netradičné situácie nastávajú pri hniezdení?

Najmä sedia na vajíčkach a vychovávajú svoje potomstvo. Čím väčší dravec, tým dlhšie hniezdenie. 25, 40, 50, alebo 80 dní? Mláďatá sa často liahnu v noci a samičky vedia, kedy sa to stane, pretože budúce mláďa komunikuje so samičkou cez škrupinku.

Prečo ľudia ubližujú dravcom? A prečo najčastejšie na jar? Tých dôvodov je viac, ale vždy je to preto, lebo má niekto pocit, že príroda vyzerá inak, ako si on predstavuje. Preto je veľmi dôležité aj na jar chodiť do prírody s otvorenými očami. Reč bude aj o tom, že akákoľvek záľuba nesmie byť nadradená zákonom prírody.

Viete aký druh sovy je Hedviga Harryho Pottera? Konečne nám to mohol povedať odborník, ale  ako odpoveď sme sa dozvedeli, že žiadny film s Harry Potterom nevidel. Verili by ste tomu? Koncom marca k nám prilietajú mnohé druhy, ktoré mávajú v krídlach tisíce kilometrov.

Niektoré hniezdia, niektoré sa vracajú domov a tie čo u nás zimujú ešte oddychujú. Ak hniezdia, tak predtým ani neprebieha dlhé nahováranie. Napríklad orol podobne ako muž žene, prinesie niečo orlici, aj keď veľkú kyticu nečakajte.

Keď sme začínali, bol to entuziazmus, ale časom sme pochopili, že to nestačí ... Na Slovensku sa nám podarilo zachrániť niektoré druhy pred vyhynutím ... Na elektrických vedeniach hynie menej vtáctva ... Sokoly začali veriť na zázraky...

V Malých Karpatoch hniezdili posledné páry sokola rároha na našom území. Problémom bolo nelegálne vykrádanie hniezd, preto sme ich v minulosti strážili 24 hodín denne. Podarilo sa nám jeho populáciu zachrániť a v súčasnosti rastie. Sokoly prakticky okamžite obsadili búdky na elektrických stožiaroch, ktoré sme osadili v spolupráci so Slovenskou elektrizačnou prenosovou sústavou, a.s. Tento rok sme zaznamenali rekordný počet vyletených mláďat!

Niektoré druhy vtákov si hniezda nestavajú. Na hniezdenie využívajú dutiny v stromoch, skalných stenách, rôzne výklenky či hniezda iných vtákov. So rastúcou intenzitou využívania územia zanikajú prirodzené hniezdne možnosti. Čiastočnou náhradou, ako vieme vtáctvu pomôcť, je inštalácia búdok. Čo všetko sme už v búdkach našli, ako sa o búdky starať a čo je dôležité pri ich výrobe?

Vtáčia kriminalita sa týka (nielen) chránených druhov vtákov. V momente, ako páchateľ vyloží do otvorenej krajiny otrávenú návnadu, stráca kontrolu nad tým, čo alebo kto príde s ňou do kontaktu. Otráviť sa tak môžu dravce, líšky, jazvece, ale aj venčené psy a ľudia, ktorí by s otrávenou návnadou prišli do fyzického kontaktu.

Ochrana dravcov na Slovensku dosiahla medzinárodný úspech. Projekt LIFE Energia sa stal víťazom LIFE Awards 2021 v kategórii ochrana prírody. Aké výzvy tento projekt riešil a akým spôsobom sú riešenia zo Slovenska významnou inšpiráciou pre zahraničie?

Elektrické vedenia predstavujú pre vtáky smrteľné nebezpečenstvo. Koľko kilometrov elektrických vedení je na Slovensku? Pre ktoré druhy sú elektrické vedenia najrizikovejšie? A ako sa darí ošetrovať nebezpečné úseky?

Odlietajú vtáky na zimu do teplých krajín? Aké úskalia musia prekonať a ako ľudia postupne odhaľovali tajomstvá tohto úžasného prírodného divadla?

Určite to poznáte. Vonku neznesiteľne pečie Slnko už niekoľko týždňov. Z toho tepla všetko vädne. Trávnik je spálený a ulice pripomínajú mesto duchov. Upotení si napustíme pohár studenej vody, sadneme si do tieňa, vyložíme nohy a snažíme sa prežiť do večera, kedy bude chladnejšie. Ale čo zvieratá, ktoré takú možnosť nemajú?

Pripravili sme pre vás ďalší diel podcastu "Vtáčia akadémia". Tenokrát sa porozprávame o vtáčej prvej pomoci a živote vtákov v meste.