Migrujú, ale niektoré druhy sa na náročnú migráciu ešte len pripravujú. V ďalšej časti podcastu Vtáčia akadémia si povieme aj viac na tému sokoliarstvo, potešíme sa z druhov, ktoré sa tu objavia len občas a Roman nám povie, prečo je vzrušujúce mať v sieti strnádku záhradnú.

Samozrejme, že migrujú, ale niektoré druhy napríklad aj spoločne nocujú. Vyberú si nejaký porast, alebo strom a spoločne tam nocuje 50 aj viac vtákov. Niečo ako Vianočný stromček. V ďalšej časti podcastu Vtáčia akadémia sa dozviete aj čo je to "Vesperťák", čo u nás robia "Taliani", a či sa dá letieť a spať naraz.

Snažia sa prežiť vysoké teploty, ktoré im dávajú zabrať. Ako im môžeme pomôcť, keď sedíme na balkóne a v záhrade a popíjame letný nápoj? Hovoriť budeme aj o umelej mokradi, ktorú sa podarilo "postaviť" a ktorá pomáha nielen dravcom a sovám, ale aj ich kamošom.

Andrej, je ťažké tomu uveriť, že už nie si medzi nami. Stále sa nevieme spamätať z toho, že už nikdy nebudeme vnímať tvoj chytľavý smiech, počúvať tvoje pútavé historky, dumať nad výzvami či len tak rozjímať nad životom.

Odpovedáme na otázky, ktoré ste nám zaslali. Ako sú na tom vtáky so starobou? Z genetických vzoriek z mláďat zisťujeme paternitu, alebo "kdo je můj táta, kdo není můj táta". Prečo zachraňujeme mláďatá kaní popolavých, ktoré hniezdia v obilí?

Púšťajú žilou, hniezdia a dostávajú krúžky. Ako vyzerá odber krvi u vtákov? Bývajú nalačno ako ľudia? Čo všetko sa dá z krvi zistiť? Aké informácie sú na krúžkoch a prečo sa krúžkujú hlavne mláďatá?

Patrí medzi druhy, ktoré s obľubou hniezdia pri ľuďoch. Sokol myšiar si na znesenie vajec a výchovu mláďat vyberie kvetináč na parapete, vetrací otvor, policu na balkóne, a hneď máme nového podnájomníka. Mláďatká sú v rôznom štádiu vývinu, od čerstvo vyliahnutých, po také, ktoré opúšťajú svoje „balkónové“ hniezda a skúšajú prvé slobodné lety. Spoznáte ich napríklad aj podľa toho, že im ešte kde tu vykúka páperie.

Čo robia dravce a sovy v júni? Akú nezvyčajnú krajinu navštívil orol kráľovský zo Slovenska? Príroda neprestáva prekvapovať, aké netradičné situácie nastávajú pri hniezdení?

Najmä sedia na vajíčkach a vychovávajú svoje potomstvo. Čím väčší dravec, tým dlhšie hniezdenie. 25, 40, 50, alebo 80 dní? Mláďatá sa často liahnu v noci a samičky vedia, kedy sa to stane, pretože budúce mláďa komunikuje so samičkou cez škrupinku.

Elektrické vedenia tvoria v krajine neprirodzenú bariéru a prekážku pre mnohé druhy živočíchov. Najviac však na ich prítomnosť dopláca voľne žijúce vtáctvo. Letiace vtáky sú ohrozené nárazmi do vedení, ktoré si nestihnú včas všimnúť. Najmä dravé vtáky radi využívajú elektrické stĺpy 22 kV vedenia ako odpočinkové stanovište, či na lov koristi. Čo sa však stane, keď pri dosadaní prepoja dva vodiče? Ako tomu vieme zabrániť a ochrániť ich?