Ohlušujúce výbuchy, svetelné záblesky, dym. Novoročný ohňostroj je nevyhnutnou súčasťou osláv pre mnohých ľudí. Málokto sa však zamyslí nad tým, aké dôsledky má pyrotechnika na malé deti či zvieratá v našich domácnostiach a v prírode. Zvukový efekt ohňostroja dosahuje hodnotu až 150 decibelov. A potom ticho. Vystrašené zvieratá doslova utečú z oblastí, kde sa predtým zdržiavali. Dobrým príkladom sú kŕmidlá. Tam, kde bol dovtedy život, ostáva po silvestrovskej noci pusto.

Najťažší lietajúci európsky vtáčí druh žije aj na Slovensku. Ešte koncom 19. storočia bola populácia dropa fúzatého u nás odhadovaná až na 2400 jedincov. Dnes je jeho hniezdenie extrémne vzácne a pravidelný výskyt limitovaný na jedinú lokalitu v celej krajine. Chránené vtáčie územie Sysľovské polia je však pre svoju blízkosť pri Bratislave, ako i na hranici troch krajín, cieľom pomerne vysokého počtu návštevníkov. Nie všetci sú ochotní rešpektovať zákonom určené obmedzenia, dôležité pre zabezpečenie ochrany kriticky ohrozených druhov živočíchov.
Ornitológovia vyhodnotili výsledky tohoročného hniezdenia plamienky driemavej – populárnej sovy, ktorej operenie tváre pripomína srdce. Ostali príjemne prekvapení, pretože ide o najúspešnejšiu sezónu za minimálne 8 rokov. Plamienkam prialo počasie, mali tiež dostatok potravy.
Kedysi pomerne bežné, dnes ohrozené zánikom pasienkov. Sysle pasienkové niektorí nazývajú aj slovenské surikaty. Je pre nich tak isto typický vzpriamený postoj na zadných nohách a mimoriadne rýchle, trhané pohyby. Vysoké teploty počas babieho leta umožnili sysľom byť „dlho hore“ pred tým, než sa uložili na zimný spánok. Ten potrvá približne do marca, rovnako v závislosti od aktuálneho počasia. Aby zimu prežilo čo najviac jedincov, podporujú ich odborníci doplnkovým krmivom. Sysľom chutí slnečnica, jačmeň, ovos, vlašské orechy i jablká.
Sokol červenonohý zimuje v južnej Afrike. Po hniezdnom období, ktoré začína výberom teritória v apríli a končí odchovaním mláďat v júli až auguste, sa aj naša populácia vydáva na túto dlhú púť. Slovensko je dôležitou križovatkou migračných ciest, preto bolo možné najmä v septembri pozorovať vzácneho sokola tam, kde sa bežne nevyskytuje. Najpočetnejšia hniezdna lokalita druhu, ktorá sa nachádza hneď pri Bratislave, je zároveň obľúbeným skupinovým nocoviskom. Počas vrcholu migrácie tu bolo v jeden večer spočítaných najviac 27 jedincov.
5-ročný projekt LIFE Energia, ktorého cieľom bolo vytypovať rizikové vzdušné elektrické vedenia aj na východnom Slovensku (čo je distribučné územie VSD) a nájsť najvhodnejšie opatrenia, aby sa stali pre vtáctvo bezpečnejšími, úspešne v týchto dňoch končí.
Okrem vtáčieho putovania – migrácie, je ďalším fenoménom jesenného obdobia tiež takzvaný jesenný tok sov. Pozorovaný je najčastejšie u kuvička vrabčieho, pôtika kapcavého, sovy obyčajnej, sovy dlhochvostej. V prípade niektorých druhov býva dokonca výraznejší než jarný tok a má špecifickú podobu. Na hniezdne a pohniezdne správanie viacerých druhov dravcov a sov má vplyv stav drobných cicavcov, najmä hlodavca považovaného za škodcu plodín – hraboša poľného.
Tlačová správa
Sokol kobcovitý (červenonohý) patrí na našom území medzi kriticky ohrozené druhy. V roku 2012 sa ocitol na hranici vyhynutia, odborníkom sa však podarilo takmer nemožné. Po niekoľkoročnej snahe a aktivitách na zlepšenie podmienok sa druh z afrických zimovísk pravidelne vracia na Slovensko. Tento rok vyviedli hniezdiace páry rekordný počet mláďat.
Sokol kobcovitý (červenonohý) patrí na Slovensku medzi kriticky ohrozené druhy. Od roku 2013 bola známa len jediná lokalita, kde preukázateľne vychovával svoje potomstvo. Až doteraz. Odborníci z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku potvrdili hniezdenie druhu neďaleko Trnavy, a to prvýkrát od 70-tych rokov 20. storočia.
Sokol myšiar je najčastejším dravcom, hniezdiacim v našich mestách a obciach. Vlastné hniezdo si nestavia, využíva kvetináče, rímsy, otvory, zákutia. Nepotrebuje žiadnu výstelku, najviac mu pomôže dostatok kľudu na nerušené hniezdenie. Odmenou sú potom mladé sokolíky. Tie práve v týchto dňoch často vyskakujú z hniezd a učia sa lietať.
Na Slovensku neplatí všeobecné pravidlo, že zásahy na lesných pozemkoch nesmú byť vykonávané v období hniezdenia vtáctva. To sa takmer stalo osudným orlovi skalnému, ktorý si pre výchovu potomstva vybral vyschnutý strom v chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Tragédii sa podarilo zabrániť doslova v poslednej chvíli. Miestni členovia organizácie Ochrana dravcov na Slovensku zastavili robotníkov priamo pod hniezdom.
Plamienka driemavá v minulosti obývala takmer každú kostolnú vežu a poľnohospodársky dvor. Vidieť ju dnes je však veľká vzácnosť. Vďaka aktivitám odborníkov sa situácia mení k lepšiemu. Tento rok sa na štyroch lokalitách vyliahlo doposiaľ 17 mláďat a odborníci očakávajú ešte ďalšie prírastky tam, kde sú zatiaľ len vajíčka. V potrave plamienky driemavej prevládajú hlavne malé hlodavce ako hraboš poľný, myš domáca, nepohrdne ani potkanom. Táto sova tak poľnohospodárom prináša veľký úžitok.
Na elektrické vedenia pri Siladiciach (okres Hlohovec) pribudlo začiatkom marca 20 búdok pre sokola myšiara, ktorý sa živí známym škodcom - hrabošom poľným. Ochrana dravcov na Slovensku sa tak spolu so Západoslovenskou distribučnou, a.s. rozhodli podporiť šetrnejší spôsob ochrany plodín. Pri kontrole búdok sme zistili, že búdky sú plné života – hniezdia v nich sokoly myšiare.











Začiatkom roka zverejnili českí vedci alarmujúce výsledky štúdie o katastrofálnom poklese početnosti väčšiny vtáčích druhov poľnohospodárskej krajiny. Ani na Slovensku to nie je inak, na hranici vyhynutia je napríklad sokol červenonohý (kobcovitý) či drop veľký. Biodiverzita klesá tiež pre nadmerné používanie chémie s cieľom ochrany plodín pred škodcami. Ochrana dravcov na Slovensku sa spolu so Západoslovenskou distribučnou, a.s. sa rozhodli podporiť šetrnejší spôsob ochrany plodín. Na elektrické vedenia pri Siladiciach (okres Hlohovec) pribudlo 20 búdok pre sokola myšiara, ktorý sa živí známym škodcom - hrabošom poľným.












