nase sk dravce2

nase sk sovy2

Neuveriteľné stretnutia čiernych havranov pri Bratislave

Tlačová správa  3.marca 2016, Bratislava Havrany Chavko 1
Každý deň v podvečerných hodinách sa len niekoľko kilometrov od rušného centra Bratislavy odohráva výnimočné predstavenie. Do lužného lesa pri Slovnafte sa za súmraku zlietavajú desaťtisíce havranov. Spoločne sa usadia na stromy, ustavičné krákanie s príchodom noci utíchne a skoro ráno sa ešte za tmy opäť rozletia do polí a to i niekoľko desiatok kilometrov ďaleko.


„Vo vtáčej ríši patria krkavcovité vtáky medzi najbystrejšie druhy. Najväčším zástupcom tejto čeľade je krkavec, patrí sem i vrana, straka, kavka, sojka a málo známa orešnica. Sú to veľmi spoločenské vtáky. Najpočetnejšie kŕdle z nich vytvára havran čierny. Na Slovensku sa s ním môžeme stretnúť celoročne. Na jar a v lete je jeho výskyt obmedzený len na bezprostredné okolie hniezdnych kolónií. Na juhozápadnom Slovensku ich evidujeme len dve desiatky, spolu v nich hniezdi približne 2000 párov. Tento počet však niekoľkonásobne prevýšia veľké kŕdle havranov priletujúce začiatkom októbra zo severovýchodnej Európy (Rusko, Ukrajina, Bielorusko), ktoré u nás prezimujú a už čoskoro odletia. Pozorovať ich môžeme priamo v mestách, na poliach, radi si pochutia na orechoch a preto obľubujú orechové aleje,“ hovorí Michal Noga z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku.


„Na večer sa pravidelne zlietajú k spoločnému prenocovaniu. Zdá sa, že pri výbere nocoviska sú havrany veľmi konzervatívne. To, ktoré sa nachádza v lužných lesoch pri Vlčom hrdle neďaleko Bratislavy, je známe už desiatky rokov. Prečo sa zlietavajú práve sem, zatiaľ nikto nevie. Ale nech sú dôvody, pre ktoré si havrany vybrali práve toto miesto akékoľvek, je večerné stretnutie tisícov havranov úchvatným divadlom aj pre dlhoročných ornitológov“ dodáva Noga.


„Havrany, vrany a straky to už mnoho desaťročí nemajú ľahké. Sú zaradené medzi poľovnú zver, s neopodstatneným prívlastkom „škodná“. Hoci žiadna z vedeckých štúdií nepreukázala ich negatívny vplyv na prírodu a dopad na populáciu zajacov či bažantov, sú tieto druhy naďalej vo veľkej miere usmrcované. Podľa poľovníckych štatistík každý rok príde o život viac ako 6000 strák a 300 havranov. Dodávame, že celkom zbytočne - poľovníci nebudú mať viac malej zveri, za jej úbytkom sú iné príčiny. Naopak, odstrelom strák, havranov a vrán je ohrozený i jeden veľmi vzácny druh dravca, sokol červenonohý. Ten si vlastné hniezdo nestavia, ale využíva práve hniezda strák, alebo kolónie havranov. V rámci aktivít projektu „Ochrana sokola červenonohého v Karpatskej kotline“ sa ornitológovia zamerali najmä na túto problematiku. Teší nás, že viaceré poľovné združenia pristúpili na náš návrh a po dobu piatich rokov nebudú tieto krkavcovité druhy usmrcovať. Je to dobrá správa nielen pre straky, havrany a sokoly, ale tiež významný signál, že sa v poľovníctve objavuje porozumenie a progresívny prístup, ktorý berie do úvahy a rešpektuje vzájomné ekologické vzťahy a väzby,“ uzatvára Noga.

 

Pre viac informácií prosím kontaktujte: Michal Noga, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., 0911 339 193, Roman Slobodník, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., 0907 026 107

Doplňujúce informácie:
Viac informácií o projekte LIFE11 NAT/HU/000926 Ochrana sokola červenonohého v Karpatskej kotline sa dozviete na web stránke www.falcoproject.eu.

Projekt bol podporený Európskou úniou v rámci programu LIFE a významnou mierou prispieva k zlepšeniu podmienok kritériových druhov vtákov v územiach siete Natura 2000.

Tlačové správy r.2016

Copyright © 2015. All Rights Reserved.

RPS - Ochrana dravcov na Slovensku