Počas jesennej migrácie ako prvé odlietajú tie vtáčie druhy, ktorých zimoviská sa nachádzajú južne od rovníka. Medzi ne patrí aj náš najpestrejší dravý vták – sokol červenonohý (kobcovitý). V čase presunu jedince spia na spoločných nocoviskách. Ornitológovia zo štyroch krajín pravidelne tieto miesta navštevujú a zaznamenávajú počet nocujúcich vtákov. Počas aktuálnej migrácie bol zaznamenaný nový ornitologický rekord.
„Od druhej polovice augusta do začiatku októbra prebiehalo každú stredu, týždeň čo týždeň, mapovanie sokolov červenonohých na nocoviskách. Medzinárodné sčítanie, realizované na území Slovenska, Maďarska, Srbska a Rumunska, koordinovali kolegovia z BirdLife Maďarsko (MME). Na pridelených miestach, v rovnakom čase, odborníci čakali na jedinečné divadlo, ktoré sa začínalo pred súmrakom. Sokoly sa postupne zlietali na stromy, kde strávili noc - v závislosti od oblasti to môže byť aj niekoľko desiatok až stoviek jedincov. Vtáky sme sledovali z dostatočnej vzdialenosti, aby sme ich nerušili,,“ uvádza Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku.
„Sokol červenonohý u nás pravidelne hniezdi iba na jedinej známej lokalite, ktorá sa nachádza neďaleko Bratislavy. V rámci projektu LIFE Steppe on Border mu tam vytvárame priaznivé potravné a hniezdne podmienky. Druh sa tu zdržiava tiež v období migrácie, kedy ho môžu ľudia občas pozorovať aj v oblasti Liptova, Záhoria, Turca, Spiša či Považia,“ informuje Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
Tohoročné medzinárodné sčítanie prinieslo nový ornitologický rekord. „V polovici septembra, v období vrcholu migrácie, bolo vo všetkých zapojených krajinách zaznamenaných spolu viac ako 20-tisíc sokolov. Pre porovnanie, pred siedmimi rokmi išlo o necelých 7-tisíc jedincov,“ uvádza Slobodník a pridáva aj ďalšie zaujímavosti.
„Počas medzinárodného sčítania sa tiež snažíme odfotografovať ornitologické krúžky, ktoré majú niektoré sokoly. Vďaka údajom z krúžkov vieme zistiť ich vek a miesto, kde boli označené. Príkladom je sokol, ktorého sme ako mláďa označili v roku 2016 a počas tohtoročného sčítania bol pozorovaný len dva kilometre od miesta svojho vyliahnutia. Vo veku deväť rokov ide o najstaršieho sokola červenonohého s pôvodom zo Slovenska. Absolútny rekord aktuálne držia sokoly z Maďarska, kde evidujú jedince staré 10 a 12 rokov,“ uzatvára Slobodník.
Zaujímavosti
- Medzinárodná koordinácia pri sčítaní má svoj význam – sokoly zhromaždené v kŕdľoch sú veľmi pohyblivé. Jeden deň sú tu, na druhý deň nocujú aj o stovky kilometrov ďalej.
- Sokol červenonohý je v Európe zaradený do kategórie „takmer ohrozený“, na Slovensku patrí medzi kriticky ohrozené druhy. Sumárne počty jedincov zaznamenané na nocoviskách sú síce vysoké, no je potrebné si uvedomiť, že počas jesennej migrácie pozorujeme výraznú časť z celej populácie z euroázijského regiónu. Väčšina týchto sokolov totiž prelieta cez územie Karpatskej kotliny, vrátane krajín zapojených do medzinárodného sčítania, čo je dôvod, prečo sa výskumná pozornosť sústreďuje práve na túto oblasť.
- V roku 2025 bolo na Slovensku zaznamenaných 21 teritórií. Zahniezdilo 20 párov, pričom 16 z nich bolo úspešných. Spolu vyletelo 42 mláďat.
- Väčšina sokolov červenonohých z Karpatskej kotliny letí do Afriky trasou cez Balkán a Blízky východ. Preto bolo v roku 2017 prekvapením, keď si mladý sokol vybral trasu cez Francúzsku riviéru. Že nejde o ojedinelý prípad, potvrdili tento rok dva mladé jedince s GPS vysielačkami. Na zimoviská v Angole či Namíbii sa vydali západným smerom cez Francúzsko a následne Pyrenejský polostrov. Okrem toho potulný spôsob života pred samotnou migráciou potvrdili ďalšie dva vtáky, ktoré boli fotografmi zaznamenané v severnom Nemecku a severnom Taliansku.
- Najdlhšia trasa, ktorú prekonal európsky vtáčí druh počas migrácie, bola zaznamenaná práve v prípade sokola červenonohého – vďaka vysielačke sa potvrdila vzdialenosť 33-tisíc kilometrov.
- Viac informácií o projekte LIFE Steppe on border sa dozviete na webe: www.steppelife.eu.
