Sokol kobcovitý je jeden z najvzácnejších a najpestrejšie sfarbených dravých vtákov na Slovensku. Zimuje v subsaharskej Afrike. Kým niektoré jedince sú ešte stále na svojej ceste na európske hniezdiská, iné už doleteli do cieľa.
Pred niekoľkými dňami potvrdil ich návrat aj tím odborníkov z Ochrany dravcov na Slovensku, ktorý sa venuje ich výskumu a ochrane. Vďaka GPS vysielačkám z LIFE Steppe on border sa naviac podarilo zmapovať ich migračnú trasu.
„Kvôli intenzívnemu pretváraniu poľnohospodárskej krajiny sa sokol kobcovitý na Slovensku ocitol na hranici vyhynutia. Ubudli medze a lúčne porasty, v ktorých sokoly našli dostatok koníkov a kobyliek, ktoré sú významnou zložkou ich potravy. V poľnohospodárstve sa používalo viac pesticídov. Taktiež zanikli havranie kolónie, ktoré ľudia niekde aj cielene ničili. Sokoly si hniezda nestavajú, obsadzujú hniezda iných vtákov, preto havranie kolónie mali pre ne mimoriadny význam,“ uvádza Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku, ktorý sa na ochrane a výskume sokolov podieľa viac ako 10 rokov.
Podľa odhadov hniezdilo v rokoch 1995 – 2000 na Slovensku 60 až 80 párov. No v roku 2012 nebolo zaznamenané ani jedno hniezdenie a v roku 2013 to bol iba jeden pár. Vďaka ochranárskym aktivitám, ktoré sú zamerané na zlepšenie hniezdnych podmienok a vďaka dostatku potravy bolo zaznamenaných v minulom roku 21 úspešných párov.
Aby odborníci odhalili niektoré tajomstvá zo života sokolov kobcovitých, tak v roku 2024 piatim jedincom osadili špeciálne GPS vysielačky. Išlo o dvoch dospelých samcov a tri samičky. Zariadenia zaznamenávajú ich pohyb počas celého roka, pričom údaje sa ukladajú v samotnej vysielačke a sťahujú sa z nej na diaľku prostredníctvom špeciálnej stanice.
„Po prvýkrát sme získali takéto jedinečné informácie o tomto druhu. Maďarskí kolegovia zachytili signál z jednej vysielačky počas expedície v Angole, kde sa nachádza najpočetnejšie zimovisko sokolov kobcovitých na svete. O väčšie prekvapenie sa postarala samička, ktorá sa už vrátila na svoje hniezdisko na Slovensku. Podľa údajov z vysielačky zimovala najmä v Namíbii a Botswane, teda vzdušnou čiarou takmer 8 000 kilometrov od hniezdiska. Jedná sa vôbec o jedno z najjužnejších zimovísk vtákov, ktoré hniezdia v Európe,“ dopĺňa Slobodník.
Zaujímavý je aj priebeh jej jesenného odletu a jarného návratu. „Jesenný odlet je typický pomalším tempom. Na základe údajov z vysielačky vieme, že ešte v druhej polovici septembra sa táto samička vyskytovala v hniezdnej oblasti. Prílet na zimoviská v Afrike bol zaznamenaný začiatkom decembra. V prvej dekáde bola v Angole, v druhej v Namíbii a koncom roka sa zdržovala v Botswane. Opätovne to potvrdzuje, že mnoho druhov nemá jedno zimovisko, ale vtáky často striedajú niekoľko zimovísk v priestore a čase. V januári sa potom vrátila do Namíbie, avšak do inej oblasti, kde zotrvala až do začiatku apríla. Zaujímavé je, že 11. apríla doletela do Angoly, v mieste, kde zimuje najpočetnejšia populácia tohto druhu, odkiaľ s veľkou pravdepodobnosťou pokračovala v početnejšom kŕdli smerom na sever. Za štyri dni, medzi 4. až 7. májom, preletela Saharu a doletela do Tuniska. O niekoľko dní na to už bola zaznamenaná na hniezdnej lokalite na Slovensku a dokonca bola pozorovaná vedľa búdky, kde vlani odchovala tri mláďatá,“ dodáva na záver Slobodník.
Doplňujúce informácie:
Viac informácií o medzinárodnom projekte LIFE20 NAT/SK/001077 „Zabezpečenie dlhodobej ochrany dropa veľkého a sokola kobcovitého v pohraničí Slovenska a Maďarska".
