V októbrové dni máme stále možnosť pozorovať jeden z najúžasnejších prírodných javov: jesennú vtáčiu migráciu. Práve v tomto období migrácia vrcholí a od druhej polovice októbra intenzita spravidla postupne klesá. Druhá októbrová sobota, ktorá tento rok pripadá na 11. októbra, sa každoročne nesie v znamení Svetového dňa sťahovavého vtáctva. Tiahnuce vtáctvo čelí počas migrácie rôznym nástrahám.
So skracovaním dní a znižovaním vonkajších teplôt sa sťahovavé vtáky vydávajú na ďalekú cestu za lepšími podmienkami a potravou. My tak máme možnosť pozorovať jeden z najúžasnejších prírodných javov: jesennú vtáčiu migráciu. Práve v tomto období migrácia vrcholí a od druhej polovice októbra intenzita spravidla postupne klesá. Druhá októbrová sobota, ktorá tento rok pripadá na 11. októbra, sa každoročne nesie v znamení Svetového dňa sťahovavého vtáctva*.
„Odhaduje sa, že počas jesennej migrácie preletí z Európy do Afriky 1,5 až 2,9 miliárd vtákov, pričom priemerný počet je 2,1 miliardy. Približne 73 % z tohto počtu tvorí šestnásť najpočetnejších druhov, ktoré lietajú predovšetkým cez Stredozemné more a Saharskú púšť, aby sa dostali do subsaharskej Afriky. Začiatok jesennej migrácie je podmienený „vtáčími vnútornými hodinami“, ktoré sú riadené dĺžkou dňa. Napríklad trsteniarik spevavý odlieta už v júli, aby na svoje zimoviská v južnej Afrike doletel začiatkom decembra,“ uvádza Roman Slobodník, odborný koordinátor Ochrany dravcov na Slovensku.
„Vtáky sa počas migrácie orientujú pomocou kombinácie zmyslov, vrátane magnetického kompasu na detekciu magnetického poľa Zeme, podľa polohy hviezd, slnka, ale aj podľa vizuálnych orientačných bodov, ako sú pobrežia a horské hrebene. Operence si vyberajú čo najpriamejšie a najmenej náročné časti terénu, ktorými prelietajú, čiže korytá riek, priesmyky, údolia, nížiny s dostatkom potravných zdrojov. Vtáky migrujúce cez strednú a východnú Európu využívajú ako dôležitý migračný koridor aj druhú najväčšiu rieku Európy – Dunaj,“ dodáva Slobodník.
„Tiahnuce vtáctvo čelí počas migrácie rôznym nástrahám, najviac ohrozené sú mladé, tohtoročné vtáky. Osudnými sa im môžu stať prirodzené faktory, ako napríklad nepriazeň počasia, vyčerpanosť, nedostatok potravy, choroby či predátory. Z neprirodzených to býva často lov ale aj bariéry v podobe veľkých sklenených plôch alebo nadzemných elektrických vedení, ktoré sa nachádzajú priamo vo výške letu. Nebezpečenstvo predstavujú aj nezabezpečené stĺpy 22 kV napätia, kde vtákom pri dosadaní hrozí riziko zásahu elektrickým prúdom. Každoročne tak zahynú státisíce vtákov,“ informuje Slobodník.
„Práve tieto hrozby adresuje medzinárodný projekt LIFE Danube Free Sky, v rámci ktorého sa na rizikové vedenia v okolí Dunaja inštalujú odkloňovacie prvky pre zvýšenie viditeľnosti a na stĺpy takzvané ekochráničky, vďaka ktorým sa riziko zásahu prúdom znižuje. Do projektu je zapojených sedem krajín a je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom programu LIFE a Ministerstvom životného prostredia SR. Spoločne s pätnástimi partnermi, medzi ktorými máme energetické spoločnosti, železničnú spoločnosť, mimovládne organizácie či národné parky, pracujeme na tom, aby vtáctvo v okolí Dunaja mohlo lietať bezpečnejšie,“ uzatvára Marek Gális, odborný koordinátor projektu LIFE Danube Free Sky.
Doplňujúce informácie:
* Svetový deň sťahovavého vtáctva je aj každú druhú sobotu v máji, kedy prebieha jarná migrácia vtáctva.
- Najdlhšiu vzdialenosť prekonáva na svojej ceste skupina tzv. subsaharských migrantov – dážďovníkov, lastovičiek, bocianov, ale aj dravcov, napríklad orol krikľavý, sokol lastovičiar a sokol kobcovitý (červenonohý).
- Každoročne migruje po celom svete odhadom neuveriteľných 50 miliárd sťahovavých vtákov. Jesenná migrácia trvá dlhšie ako jarná – vtáky sa už nemusia ponáhľať na hniezdiská, nie sú poháňané hormónmi.
- Zimoviská druhov, ktoré naše územie opúšťajú medzi prvými, sa rozprestierajú v rozľahlých oblastiach Afriky, pričom sú takmer vždy druhovo špecifické. Sokoly kobcovité (červenonohé) zimujú v Botswane, Angole a Namíbii. Trsteniariky spevavé sú z hľadiska spevavcov rekordmanmi v polohe zimovísk, keďže tie sa nachádzajú v Malawi, Zambii a dokonca až v Juhoafrickej republike. Mucháriky bielokrké zimujú v oblasti tzv. miombo, čo sú suché savanové lesy v Kongu, Zambii a Ugande. U strakošov sú zimoviská európskych populácií lokalizované v Zambii, Mozambiku či Zimbabwe. JAR a Malawi sú súčasne zimoviskom dážďovníkov.
- Koncom septembra bol maďarskými kolegami za slovenskými hranicami odfotografovaný 9 ročný samček sokola kobcovitého (červenonohého) pôvodom zo Slovenska. Vieme to podľa odčítacieho krúžku, ktorým bol označený ako mláďatko v roku 2016. Najstarším evidovaným jedincom tohto druhu je momentálne 12 ročný sokol z Maďarska, druhé miesto patrí 10 ročnému.
- Projekt LIFE Danube Free Sky sa realizuje od roku 2020, koordinuje ho občianske združenie Ochrana dravcov na Slovensku, slovenskými partnermi sú Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. a Západoslovenská distribučná, a.s. Spoločne sa v projektových krajinách (Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Bulharsko a Rumunsko) zviditeľní viac ako 240 kilometrov elektrických vedení a odizoluje viac ako 3200 stĺpov. V rámci projektu boli podporené aj hniezdne príležitosti inštaláciou 370 hniezdnych búdok (300 pre krakľu belasú, 50 pre sokola kobcovitého (červenonohého) a 20 pre sokola rároha). Viac informácií o projekte nájdete na stránke: www.danubefreesky.eu.
