Vzácne dravce či sovy môžu hniezdiť aj vo vašom obilí

Nomádi vtáčej ríše. Každý rok našu krajinu opúšťajú už koncom leta, aby sa počas jari vrátili, splniť si dôležitú úlohu výchovy novej generácie. Medzi vtáčích nomádov patrí aj sova myšiarka močiarna, ktorej hniezdenie na Slovensku je veľmi nepravidelné a vzácne. Tento rok sa ornitológovia z regiónu okolo Trnavy tešia nálezu až 5 teritórií.

Okrem toho je aktuálne známy už len jeden pár – na východe Slovenska, v okrese Michalovce. Sú roky, keď sa hniezdiace myšiarky močiarne vôbec nepodarí dohľadať a aj keď hniezdia, ide o sporadický výskyt niekoľkých párov. Podobne je to aj v prípade ďalšieho vzácneho hniezdiča – kane popolavej, u ktorej zatiaľ tento rok evidujeme iba dva páry. Oba druhy hniezdia na zemi. Pre znášanie vajec a výchovu potomstva si často vyberú polia. Preto je mimoriadne dôležité lokalizovať hniezdo včas a dohodnúť sa s užívateľom pozemkov na jeho ochrane.

„Myšiarka močiarna dostala svoj názov preto, lebo na hniezdenie si s obľubou vyberá okrem polí tiež miesta blízko vodných plôch. Ako naša jediná sova si hniezdo upravuje výstelkou. Kým jej výskyt v hniezdnom období je u nás vzácny, zimu na Slovensku trávi niekoľko desiatok jedincov,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

„Tento rok sa našim členom podarilo potvrdiť 5 teritórií myšiarky močiarnej, všetky v trnavskom regióne. Hniezdenie druhu tu bolo naposledy zaznamenané v roku 2018. Pripisujeme to mimoriadne vysokému stavu obľúbenej koristi myšiarok – hraboša poľného (prebieha tzv. gradácia). Myšiarky močiarne, ale tiež iné dravce a sovy (sokol myšiar, myšiak hôrny, myšiarka ušatá, plamienka driemavá) tak plnia funkciu biologickej ochrany plodín. My im vieme pomôcť napríklad umiestnením konštrukcie v tvare T na polia, pre lepší výhľad pri love, ako aj hniezdnymi búdkami,“ uvádza Slobodník.

„Ochrana hniezda myšiarok močiarnych a ich potomstva je mimoriadne náročná. Mláďatká sa totiž začnú pohybovať v okolí veľmi skoro po vyliahnutí, keď ešte nie sú samostatné. Dospelé jedince ich kŕmia niekedy aj v rádiuse viac ako sto metrov od miesta vyliahnutia. Každopádne, s farmármi sme v kontakte, o mieste hniezdenia vedia a pri prácach budú postupovať s ohľadom na výskyt sovičiek,“ povedal Slobodník.

„Zodpovedný prístup vyžaduje i ochrana ďalšieho mimoriadne vzácneho druhu, hniezdiaceho v obilí, kane popolavej, ktorá tiež obľubuje hraboše. V okruhu piatich metrov okolo hniezda sa postaví oplôtok z pletiva, ktorý farmárom jednoznačne vymedzí, pokiaľ ešte môžu vykonávať poľnohospodárske práce a kde už je riziko vykosenia mláďat. Pletivo zároveň slúži ako zábrana, aby mláďatá neopustili hniezdo počas žatvy. Tento rok zatiaľ evidujeme dve hniezda, v okrese Nové Zámky. Začali sme už komunikáciu s farmármi ohľadom spolupráce pri ich ochrane,“ dodáva Tomáš Veselovský z Ochrany dravcov na Slovensku.

„V obilí môžu okrem uvedených druhov hniezdiť napríklad aj kane močiarne. Nakoľko sa už na poliach práce posúvajú smerom k žatvám, chceli by sme apelovať na farmárov, aby si všímali prípadné hniezdenie vtáctva na svojich pozemkoch. Ak takéto niečo spozorujú, prosíme ich aby kontaktovali Štátnu ochranu prírody SR, alebo niektorú z ornitologických organizácií,“ uzatvára Veselovský.

Doplňujúce informácie:

  • Kým myšiarky močiarne hniezdia na zemi, myšiarky ušaté si vyberajú hniezda na stromoch, postavené inými druhmi (samé si hniezda nestavajú).
  • Myšiarka má počas roka spotrebu priemerne dva hraboše denne. Jeden hraboš je schopný zlikvidovať až 2 kg obilia, jediná sova môže zachrániť až 1,5 tony obilia ročne. Takýmto ochrancom plodín je predovšetkým myšiarka ušatá, naša najpočetnejšia sova.
  • Všetky voľne žijúce druhy vtáctva sú na Slovensku zákonom chránené a majú určenú spoločenskú hodnotu. Ich ochrana je preto celospoločenským záujmom. Užívatelia pozemkov sa však nemusia obávať, že by hniezdenie chránených druhov na ich pozemkoch znamenalo výrazný problém. Celý postup sa vždy realizuje až po dohode s miestnymi farmármi, usmernenie poľnohospodárskych prác má dočasný charakter a je vymedzené len na minimálnej ploche. Niekedy nie sú potrebné žiadne opatrenia, ak napríklad mláďatá kaní opustia hniezdo ešte pred termínom žatvy. K vyznačeniu plochy okolo hniezda, ktorú je potrebné vynechať z agrotechnických zásahov, dochádza krátko pred ich realizáciou, nakoľko v záujme ochrany je tiež minimalizovať pohyb ľudí v blízkosti hniezda a minimalizovať riziko napadnutia mláďat predátormi, napríklad líškou.
  • Biologická ochrana plodín spočíva v podporných opatreniach pre dravé vtáky a sovy, teda prirodzených predátorov hraboša poľného. Priamo na pole je vhodné umiestniť drevené konštrukcie v tvare písmena „T“, odkiaľ dravé vtáky striehnu na korisť. Do vetrolamov je možné nainštalovať polobúdky, ktoré sú vhodné pre sokola myšiara a myšiarku ušatú. 
  • V aktuálnom roku je v trnavskom regióne badateľná gradácia hraboša aj v podobe obsadenia všetkých hniezdnych príležitostí – búdok. Najpočetnejšie druhy, sokol myšiar a myšiarka ušatá, majú veľa mláďat, v prípade sokolov sme zaznamenali dokonca minimálne dve hniezda s až 8 mláďatkami, ktoré dospelý pár odchoval a úspešne z búdky vyleteli. Je to krásny príklad toho, ako početnosť predátora kopíruje početnosť svojej koristi.
     

Navštívte aj naše ďalšie webové stránky

steppelife.eu

vtáčia kriminalita

danubefreesky.eu

sakerlife.mme.hu

lifeenergia.sk

falcoproject.eu

apomarina

imperialeagle.eu

Hlavní partneri

SEPS logotypnazov positive color RGB ZSE-hlavni.partneri 02 ZSD logo VSE rgb logo VSD rgb 051-SSE 06 SSEd