Samozrejme, že migrujú, ale niektoré druhy napríklad aj spoločne nocujú. Vyberú si nejaký porast, alebo strom a spoločne tam nocuje 50 aj viac vtákov. Niečo ako Vianočný stromček. V ďalšej časti podcastu Vtáčia akadémia sa dozviete aj čo je to "Vesperťák", čo u nás robia "Taliani", a či sa dá letieť a spať naraz.

Snažia sa prežiť vysoké teploty, ktoré im dávajú zabrať. Ako im môžeme pomôcť, keď sedíme na balkóne a v záhrade a popíjame letný nápoj? Hovoriť budeme aj o umelej mokradi, ktorú sa podarilo "postaviť" a ktorá pomáha nielen dravcom a sovám, ale aj ich kamošom.

Andrej, je ťažké tomu uveriť, že už nie si medzi nami. Stále sa nevieme spamätať z toho, že už nikdy nebudeme vnímať tvoj chytľavý smiech, počúvať tvoje pútavé historky, dumať nad výzvami či len tak rozjímať nad životom.

Odpovedáme na otázky, ktoré ste nám zaslali. Ako sú na tom vtáky so starobou? Z genetických vzoriek z mláďat zisťujeme paternitu, alebo "kdo je můj táta, kdo není můj táta". Prečo zachraňujeme mláďatá kaní popolavých, ktoré hniezdia v obilí?

Púšťajú žilou, hniezdia a dostávajú krúžky. Ako vyzerá odber krvi u vtákov? Bývajú nalačno ako ľudia? Čo všetko sa dá z krvi zistiť? Aké informácie sú na krúžkoch a prečo sa krúžkujú hlavne mláďatá?

Patrí medzi druhy, ktoré s obľubou hniezdia pri ľuďoch. Sokol myšiar si na znesenie vajec a výchovu mláďat vyberie kvetináč na parapete, vetrací otvor, policu na balkóne, a hneď máme nového podnájomníka. Mláďatká sú v rôznom štádiu vývinu, od čerstvo vyliahnutých, po také, ktoré opúšťajú svoje „balkónové“ hniezda a skúšajú prvé slobodné lety. Spoznáte ich napríklad aj podľa toho, že im ešte kde tu vykúka páperie.