nase sk dravce2

nase sk sovy2

Okrídlení návštevníci na oknách bytoviek. Čo robiť, keď priletia aj k vám?

sokol mysiar Peter Frnka MartinTlačová správa, Bratislava 18.7.2017

Predstavte si, že vyjdete na vlastný balkón, alebo sa pozriete z okna a na parapete zbadáte čudného vtáčika zo zahnutým zobákom. Niektorí rozoznajú, že ide o sokola. Vidno, že ide o mláďatko – pomedzi hnedé operenie mu ešte kde tu trčí aj biele páperie, aké majú mláďatká. Mám ho zobrať a nakŕmiť, alebo nechať tak? O aký druh ide? Môžem ho chytiť do ruky – neublíži on mne, alebo ja jemu? Prečo si vybral práve môj balkón? Takéto aj mnohé iné otázky si kladú ľudia pri stretnutí so sokolom myšiarom, ľudovo nazývaným pustovka, či poštolka.

„Sokol myšiar si na hniezdenie často vyberá práve paneláky, kostoly, školy, či iné budovy, ktoré mu poskytnú podmienky na hniezdenie. Nepotrebuje veľa, stačí mu črepník so zeminou, zabudnuté vedro, dostatočne veľký výklenok. Ak sa u vás zapáči obom sokolím partnerom, znesú na vybrané miesto najčastejšie 4 – 6 vajec. Tie takmer mesiac zahrievajú, kým sa začnú liahnuť malé sokolíky. Ďalší mesiac trvá, kým mláďatá vyrastú a sú schopné lietať. Toto obdobie je pre intravilánové páry typické od polovice júna do konca júla,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku, ktorý sa výskumu sokola myšiara venuje už 10 rokov.

Ornitológovia odhadujú, že v intraviláne je na Slovensku asi tisícka párov sokola myšiara. „V prvom ročníku súťaže, ktorú sme organizovali na www.dravce.sk/postolka, sa nám podarilo získať informácie o 38 hniezdach s takmer stovkou mláďat. Píše a telefonuje nám veľa úžasných ľudí, ktorí sa tešia zo „svojich“ sokolíkov,“ informuje výkonná riaditeľka Ochrany dravcov na Slovensku, Lucia Deutschová.

Mladé sokoly si po vyletení z hniezda skúšajú svoje prvé lety a posedávajú v okolí miesta, kde sa vyliahli. Dospelé vtáky ich tu ešte prikrmujú, to sa dá poznať podľa charakteristického škriekania, keď prinesú potravu, mladé krikom lokalizujú svoju pozíciu, aby boli nakŕmené. „Denne máme 3-4 telefonáty, ktoré sa týkajú sokola myšiara. Ľudia sa nás pýtajú, ako postupovať. A to je dobre. Pretože správny postup je základom pre prežitie mladých operencov,“ hovorí Deutschová.

Najčastejšie si už vyletené mláďatá potrebujú iba oddýchnuť. Neodnášajte ich preto z miesta nálezu, ak to skutočne nepotrebujú! Keď si pre odpočinok vyberú miesto dostatočne vysoko, mimo dosahu psov a mačiek, a zároveň nie sú zranené, väčšinou stačí ponechať ich na mieste. Po čase sami odletia. Keď je vtáča zranené, samozrejme treba kontaktovať odborníka ihneď, aby sa zabezpečilo ošetrenie a prevoz na rehabilitáciu. Zdravé mláďa na zemi treba dať čo najvyššie, ideálne blízko hniezda, mimo dosahu psov a mačiek. Môžeme tiež odsledovať, či sa mu tu dobre darí, či ho rodičia chodia kŕmiť a podobne. „Niekedy sa stane, že z hniezda vypadne príliš mladé mláďa. Ak je bez zranenia, vrátime ho do pôvodného hniezda a zamedzíme opätovnému vypadnutiu,“ hovorí Slobodník.

„Keď nevieme, kde sa hniezdo nachádza, možnosťou je adopcia do búdok, resp. hniezd vo voľnej krajine, o ktorých vieme, že sú tam rovnako staré mláďatá. Zároveň počet mláďat musí byť taký, aby ich sokolí pár dokázal odchovať. Takéto adopcie sú náročné najmä časovo, vyžadujú odborný prístup. Realizujeme ich najčastejšie v prípade sokola myšiara a sovy myšiarky ušatej, vďaka podpore Západoslovenskej energetiky, a.s. a programu 3D od ZSE (www.dravce.sk/3D),“ uzatvára Slobodník.

Kompletné informácie o tom, ako postupovať pri náleze operenca, nájdete na www.dravce.sk/prvapomoc.

Viac informácií radi poskytnú:

Roman Slobodník, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., 0907 026 107

Lucia Deutschová, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., 0903 219 524

Zábery k téme nájdete od začiatku tohto videa a v tomto videu od minúty 3:32.

Tlačové správy r.2017

Copyright © 2015. All Rights Reserved.

RPS - Ochrana dravcov na Slovensku