nase sk dravce2

nase sk sovy2

Mestá oživili havrany a kavky

Tlačová správa Bratislava, 8. novembra 2017 Havran cierny JozefChavko 1

Viacerí ľudia si mohli všimnúť, že v ich okolí sa aktuálne zvyšuje počet havranov a niekde i kaviek. Kavky a havrany sú navyknuté na vzájomné fungovanie aj v období hniezdenia a nerozlúčia sa niekedy ani počas migrácie. Pravidelne sa na spoločnú cestu vydávajú na jeseň, kedy ich to ťahá do teplejších oblastí s dostatkom potravy. Na miestach, odkiaľ pochádzajú, sa už totiž priveľmi ochladilo, resp. prirodzená potrava je pod snehom. Na jar môžeme pozorovať podobný jav, kedy sa tieto zmiešané kŕdle cez naše územie vracajú severovýchodným smerom, teda tam, kde hniezdia.

 

 

„Potravou týchto druhov sú semená, orechy a iné plody poľnohospodárskych a divo žijúcich rastlín. Na ich prítomnosť upozorní výrazný hlasový prejav, ktorý používajú na dorozumievanie sa medzi sebou, sú to spoločenské vtáky. Na rozdiel od spevavcov nie je potrebné prikrmovanie. Nemusíte sa ich ani báť, neublížia človeku ani domácim miláčikom. Sú krotké, zvyknuté na ľudí, keďže veľa z nich hniezdi aj v mestách. Cez Slovensko buď prelietajú, alebo tu ostanú celú zimu. Zdržiavajú sa v intraviláne, resp. v periférnych oblastiach ľudských sídiel, nocujú v skupinách, často niekoľko sto až tisíc jedincov. Zimné nocoviská boli zaznamenané napríklad pri bratislavskom Slovnafte, či v oblasti Šale. Uprednostňujú nížiny a kotliny, teda rovinaté oblasti. Niektoré krkavcovité vtáky, kam havrany patria, využívajú návyky človeka, aby sa jednoduchšie dostali k potrave (hádzanie orechov v škrupine z výšky, napr. zo semaforu, pod kolesá áut, na električkovú trať, či pod nohy chodcov),“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

 

„Havran je v nemilosti niektorých ľudí, pretože je neprávom považovaný za škodcu plodín a dokonca sa mu pripisuje negatívny vplyv na drobnú poľovnú zver. Žiadna z desiatok dostupných odborných štúdií však toto tvrdenie nepreukázala, jedná sa o smutné dedičstvo minulosti – tzv. tradíciu lovu krkavcovitých druhov. Tento pretrvávajúci negatívny postoj je pravdepodobne jednou z hlavných príčin, prečo sa celé kolónie z voľnej krajiny presúvajú do miest a obcí a prečo tiež dramaticky klesá počet havraních kolónií v našej prírode. Kedysi boli oveľa početnejšie. Význam havraních kolónií možno pekne ilustrovať na príklade populácie sokola červenonohého na východnom Slovensku. Kedysi tento sokolí druh preferoval havranie kolónie natoľko, že v nich hniezdila celá tamojšia populácia, teda niekoľko desiatok párov. S ústupom havranov sa vytratil aj dnes už kriticky ohrozený druh. Od roku 2012 sa v rámci medzinárodného projektu LIFE REDFOOT snažíme o návrat sokola červenonohého do slovenskej prírody, postupnou realizáciou aktivít s dlhodobým efektom,“ dopĺňa Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku.

 

„Začali sme na západnom Slovensku. Dostavujú sa výsledky – po tom, ako v roku 2012 nehniezdil ani jediný pár, v roku 2017 vyviedlo 15 párov 41 mláďat. Pre dosiahnutie úspechu je základným predpokladom dostatok prirodzených hniezd, pretože sokoly si tie svoje postaviť nedokážu. Okrem havranov tu majú kľúčovú úlohu straky i vrany. Havranie kolónie je možné veľmi efektívne podporiť, keď havranom ponúkneme odrezky konárov z viniča alebo ovocných stromov, ako materiál na stavbu hniezd. Takto môže pomôcť každý človek. Sme veľmi radi, že sa nám tiež podarilo presadiť úplný zákaz lovu krkavcovitých vtákov v rámci piatich Chránených vtáčích území, na ploche viac ako 100 km2. Sú to lokality, kde sokol červenonohý v minulosti hniezdil a my veríme, že aj vďaka našej usilovnej práci sa sem ešte niekedy vráti,“ uzatvára Slobodník.

 

Video: Havran čierny - užitočný pre druhých:

 

Video: Orezky pre havrany:

 

Tlačové správy r.2017

Copyright © 2015. All Rights Reserved.

RPS - Ochrana dravcov na Slovensku