nase sk dravce2

nase sk sovy2

Význam vtákov pre ľudí je obrovský

Tlačová správa 31.marca 2016, Bratislava Myšiarka močiarna Harvančík
Prvý apríl je už tradične spájaný s Medzinárodným dňom vtáctva a je úzko spätý s menom jedného z priekopníkov ochrany prírody na Slovensku, rodákom z Brezna – Otom Hermanom. Oslavuje sa už od roku 1900 a dátum bol zámerne vybraný v čase, kedy k nám prilietava najviac sťahovavých vtákov. V súčasnosti si už čoraz viac ľudí uvedomuje obrovský význam vtáctva, medzi nimi aj užívatelia pozemkov, poľovníci i samosprávy. Práve dravé vtáky sú dôležitými pomocníkmi aj v poľnohospodárstve.


„Veľmi sa tešíme tomu, že stále viac pozemkov je využívaných prírode blízkym spôsobom a rastie povedomie o význame vtáctva. Namiesto používania chemických látok škodiacich pôde, živočíchom, aj ľuďom, sa uprednostňujú postupy priateľské voči životnému prostrediu, vďaka ktorým rastie celková rozmanitosť druhov v krajine. Takýchto hospodárov máme už napríklad pri Trnave, Nitre, Nových Zámkoch, Dunajskej Strede a v mnohých ďalších katastroch. Viacerí sa dokonca rozhodli využiť dravce ako biologickú ochranu polí. Pomáhame im v území rozmiestniť búdky aj vyvýšené, špeciálne upravené „barličky“ pre dravce, z ktorých môžu striehnuť na korisť i odpočívať. Máme tiež spriatelené družstvá, dravce i sovy hniezdia priamo v ich budovách. Dravé vtáky totiž zmierňujú vplyv drobných hlodavcov, ktoré sú považované za škodcov poľnohospodárskych plodín. Patrí sem najmä hraboš, ktorý tvorí významnú zložku potravy tzv. myšolovných druhov. Tieto druhy majú svoju obľubu v „myšiach“ dokonca zakotvenú v názve – myšiak hôrny, sokol myšiar, myšiarka ušatá, myšiarka močiarna. Každý z týchto dravcov môže za rok zachrániť až 1,5 tony obilia, pretože skonzumuje toľko hrabošov, ktoré by takýto objem plodiny zničili,“ hovorí Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku.


„Dnes si už stále viac ľudí uvedomuje, že prítomnosť vtáctva v krajine je ukazovateľom zdravšieho prostredia. Tešíme sa z toho, že túto súvislosť vidia napríklad i poľovníci, predstavy o ideálnej krajine máme veľmi podobné. Pre poľovnú zver sú tiež dôležité stromoradia, remízky, vetrolamy, kroviny. Mnohé dravce plnia v prírode dôležitú sanitárnu funkciu – živia sa uhynutými živočíchmi. Prednostne ulovia choré či zranené jedince a sú dôležitým vrcholovým článkom potravného reťazca“, dopĺňa Deutschová.


„Veľkú radosť máme aj z toho, že sa nám v piatich územiach podarilo dosiahnuť s poľovníkmi dohodu, v zmysle ktorej sa v nich nebude strieľať vrana, straka a havran. Je to veľmi dôležitý úspech, pretože tieto druhy sú nenahraditeľné ako stavitelia hniezd pre tak ohrozené dravce, akým je napríklad sokol červenonohý. Žiaden zo sokolov si nestavia vlastné hniezdo, dokonca ani sovy. Sú odkázané na hniezda iných druhov, alebo na búdky či podložky, ktoré im v krajine umiestnime. Záujem o tieto hniezdne príležitosti pekne dokazuje fakt, že väčšina je obsadená za krátky čas po ich osadení,“ uzatvára Michal Noga z Ochrany dravcov na Slovensku.


Pre viac informácií prosím kontaktujte: Lucia Deutschová, výkonná riaditeľka, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., 0911 219 520, Michal Noga, 0911 339 193


Doplňujúce informácie:
Počas roka zje sova myšiarka ušatá minimálne dva hraboše denne (v zime 1 kus, počas hniezdenia 5-6 kusov). Jeden hraboš je schopný zlikvidovať až 2 kg obilia, jediná myšiarka ušatá tak môže zachrániť až 1,5 tony obilia ročne.


Bocian počas kŕmenia mláďat (maj/jún - júl) chytí každý deň cca 40 hrabošov. Jeden hraboš = 2kg zlikvidovaného obilia. Počas hniezdenia tak bocianí pár zachráni cca 4 800 kg obilia. K tomu je potrebné ešte pripočítať cca jednu tonu počas príprav celej rodiny na odlet.

Sýkorka - 1 rodina spotrebuje počas kŕmenia mláďat: 120 miliónov vajíčok hmyzu, 150 tisíc húseníc a 75 kilogramov imág (t.j. dospelého, lietajúceho hmyzu).

Päť území, v ktorých sa podarilo dosiahnuť s poľovníkmi dohodu, v zmysle ktorej sa tu nebude strieľať vrana, straka a havran - ide o historické lokality, v ktorých v minulosti hniezdil sokol červenonohý, napríklad pri Tvrdošovciach a Lehniciach. Snahou je vytvoriť v týchto územiach také podmienky, aby sa kriticky ohrozený sokol červenonohý mohol vrátiť.


Viac informácií o projekte LIFE11 NAT/HU/000926 Ochrana sokola červenonohého v Karpatskej kotline sa dozviete na web stránke www.falcoprojekt.eu.

Projekt bol podporený Európskou úniou v rámci programu LIFE a významnou mierou prispieva k zlepšeniu podmienok kritériových druhov vtákov v územiach siete Natura 2000.

Tlačové správy r.2016

Copyright © 2015. All Rights Reserved.

RPS - Ochrana dravcov na Slovensku