nase sk dravce2

nase sk sovy2

Potrava

Potravou dravcov nie je len mäso, či ak chcete živá korisť. Mnohé druhy sa živia aj hmyzom, ktorý snáď za "mäso" považovať nemôžme - včelár lesný, sokol červenonohý, sokol bielopazúrový, orol stepný, z u nás nežijúcich sú to včeláre rodu Aviceda, hákozobec sivomodrý Ictinia plumbea, či karančo Daptrius alebo sokolík Microhierax. Na kraby sa špecializuje u nás nežijúci Buteogallus aequinoctialis a na mäkkýše oba druhy hákozobcov rodu Rostrharmus a aj luniakovec dlhozobý Chondrohierax uncinatus.

Mnohé druhy sa živia zdochlinami, predovšetkým supy- sup bielohlavý, sup tmavohnedý, sup biely, z u nás nežijúcich najväčšie africké supy- sup jarabý Gyps rueppellii, sup ušatý Torgos tracheliotus, či špecialista na kosti bradáň žltohlavý Gypaetus barbatus, dosť často haje (najmä haja tmavá, ale aj haja červená) a príležitostne nepohrdnú zdochlinou ani veľké orly (orol skalný, orol kráľovský), ale aj takmer všetky ostatné dravce, okrem sokolov, u ktorých je požieranie zdochlín zriedkavé (s jednou výnimkou- pravidelne požiera zdochliny Falco berigora). Celá čeľaď kondorovitých sú predovšetkým zdochlinožravé druhy, či už je to najväčší lietajúci vták kondor veľký Vultur gryphus, kondor kráľovský Sarcoramphus papa, kondor kalifornský Gymnogyps californianus a ďalšie. A zdochliny zase nie sú živá korisť. No a niektoré druhy príležitostne požierajú aj rastlinnú potravu, napr. z našich druhov včelár lesný a haja tmavá sa príležitostne živia aj rôznymi plodmi. Predovšetkým rastlinnou potravou sa živia dva druhy dravcov, ktoré u nás nežijú, sú to orlosup strakatý (Gypohierax angolensis) a luniakovec lastovičkochvostý (Elanoides forficatus).

Ale naozaj, väčšina dravcov sa živí predovšetkým mäsitou potravou. Ryby sú hlavnou a takmer výhradnou potravou kršiaka rybožravého. Z u nás nežijúcich druhov sa na ryby zameriavajú obaja zástupcovia rodu Ichthyophaga, viaceré druhy orliakov, Busarellus nigricollis. Príležitostne sa rybami živí haja tmavá, orliak morský a zriedkavo aj haja červená.

Takmer výhradne plazmi, predovšetkým hadmi ale aj jaštermi, sa živí hadiar krátkoprstý, z cudzokrajných sú to hadožrút nohatý Sagittarius serpentarius a celý rod Spilornis a Circaetus. Plazmi a obojživelníkmi nepohrdnú ani mnohé iné druhy- myšiak lesný, sokol myšiar, sokol červenonohý, orol skalný, orol kráľovský, orol krikľavý, orol myšiakovitý, kaňa močiarna, kaňa popolavá. Tam, kde žijú korytnačky sa bežne nimi živí orol skalný, rozbíja ich podobným spôsobom ako bradáň žltohlavý spúšťaním na skaly. Špecialistom na morské hady je u nás nežijúci orliak bielobruchý (Haliaeetus leucogaster). Ako špecialistov na obojživelníky a plazy treba spomenúť ešte u nás nežijúce- rod Harpagus, včeláre Aviceda, myšiakovce Leucopternis, plazožrút krikľavý Herpetotheres cachinans.

Na vtáky sa zameriavajú najmä jastraby veľkého rodu Accipiter, z u nás žijúcich najmä jastrab krahulec, čiastočne aj jastrab lesný, sokoly- sokol sťahovavý, sokol lastovičiar, čiastočne aj rároh, príležitostne myšiar; ďalej orol myšiakovitý, jastraby rodu Melierax, niekoľko druhov myšiakov, napr. Buteo brachyurus, a orly rodu Spizaetus a Hieraaetus, zo sokolovitých je to mnoho druhov sokolov rodu Falco a rod Micrastur. Príležitostne chytajú vtáky kaňa močiarna, kaňa popolavá, orol skalný. Orol štíhly Ictinaetus malayensis sa zameriava na vykrádanie hniezd vtákov v korunách stromov a sup biely či Hamirostra melanosternon dokážu rozbíjať vajcia takých veľkých vtákov ako sú pštros či emu kameňmi.

Na drobné cicavce, predovšetkým drobné hlodavce sa zameriavajú dva naše najpočetnejšie druhy dravcov- myšiak lesný a sokol myšiar, ďalej orol krikľavý, myšiak severský, kaňa sivá; významné sú aj pre jastraba lesného, kaňu močiarnu, sokola rároha, orla skalného a kráľovského a pre haju červenú a tmavú. Z cudzokrajných treba spomenúť najmä viaceré druhy myšiakov rodu Buteo a rod luniak Elanus. Stredne veľké cicavce sú dôležitou korisťou veľkých orlov rodu Aquila - z našich orol kráľovský a skalný; a veľké pralesné orly- orol korunkatý Stephanoaetus coronatus, harpya opičiarka Harpia harpyja, opičiar veľkozobý Pithecophaga jefferyi a niekoľko ďalších menších druhov; zo sokolovitých pre karakaru pásikavú Polyborus plancus. Špecialistom na netopiere je Macheiramphus alcinus a sokol netopierožravý Falco rufigularis.

Použitá literatúra:

  • Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 688 pp.
  • del Hoyo J., Elliot A. & Sargatal (eds.), 1994: Handbook of the Birds of the World, Vol. 2: New World Vultures to Guineafowl. Lynx Edicions, Barcelona.
  • Ferianc O., 1977: Vtáky Slovenska 1. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
  • Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), 1997: The EBCC atlas of european breeding birds – their distribution and abundance. T and AD Poyser, London.
  • Hudec K., Černý W. (eds.), 1977: Fauna ČSSR- Ptáci 2. Academia, Praha, 893 pp.
  • Mebs T., 2004: Dravci Evropy. Víkend, Český Tešín.245 pp.
  • Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77. Academia, Praha.

Online poznávací systém

Videli ste v prírode dravca, ktorého neviete identifikovať?

Skúste náš online poznávací systém, ktorý Vám na základe niekoľkých otázok pomôže určiť aký druh ste videli.

Systém obsahuje niekoľko otázok, ktorými budete postupne prechádzať, pričom je vždy možné vybrať jednu, alebo viac z ponúkaných možností. Na konci sa vám zobrazí výsledok - jeden alebo viacero druhov, ktoré spĺňajú Vami zadané kritériá.

Copyright © 2015. All Rights Reserved.

RPS - Ochrana dravcov na Slovensku