nase sk dravce2

nase sk sovy2

Sokol myšiar (Falco tinnunculus)

Sokol mysiar Bedrich LandsfeldRozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku

Sokol myšiar má široké rozšírenie. Obýva Euráziu na sever po 66-70° s. z. š., takmer celú Afriku, vrátane Kanárskych a Kapverdských ostrovov. Výskyt bol zaznamenaný aj v SŠA a v Grónsku. V Európe nehniezdi na Islande a na krajnom severe. V súčasnosti rekolonizuje Maltu, kde bol takmer vyhubený. Obýva celé Slovensko.

Poznávanie v prírode

Samec je na hlave a v zátylku modrastosivý. Chvost je popolavosivý; s tmavým pásom na konci. Samica má chvost pásavý, koncový pás je širší. Samec je trochu menší než samica. Hmotnosť samca je 125-250 g, samice 150-300 g. Rozpätie krídel je okolo 75 cm. Krídla sú skôr úzke, stredne dlhé, špicaté, mierne zahnuté. Chvost je dlhý. Zo všetkých našich dravcov sa asi najčastejšie a najlepšie dokáže trepotať na jednom mieste vo vzduchu. Často sedáva na stĺpoch, elektrických drôtoch, stromoch v otvorenej krajine.

Prostredie

Je to druh otvorenej krajiny, najmä na rovinách a pahorkatinách s poliami, lúkami a pasienkami, prerušovanými stromoradiami, skupinami stromov a poľnými hôrkami. Vyhýba sa hustým lesom. Hniezdi aj vo väčších lesoch prerušovaných lúkami a pasienkami. V malom počte hniezdi aj v alpínskom pásme. Hniezdia aj v mestách a na dedinách, a to tak v parkoch a cintorínoch, ako aj na kostoloch, kláštoroch, kaštieľoch, rozvalinách hradov, či na panelových budovách na sídliskách, čiže priamo v intraviláne.

Ťah

Naše sokoly myšiare sú stále, prelietavé i sťahovavé. Niektoré jedince zimujú do 50 km od hniezdiska, niektoré tiahnú až do Afriky. Staré vtáky sú stálejšie, než mladé. Často u nás zimujú, alebo cez naše územie tiahnú vtáky zo severnej Európy. Smer ich ťahu je JZ až JJZ.

Rozmnožovanie

Prílet na hniezdisko a svadobné hry začínajú už koncom februára a v marci. Vlastné hniezdo si nestavajú- hniezdia v starých hniezdach iných vtákov, alebo v dutinách stromov. Na skalách, v lomoch a na rôznych budovách hniezdia na holom podklade. Často obsadzujú aj väčšie búdky a umelé hniezda. Niekedy tvoria aj menšie voľné kolónie. Hniezdiť začínajú najčastejšie koncom apríla a v máji. Výnimočne môžu zahniezdiť aj dvakrát za rok. Počet vajec je 4-6. Vajcia sú znášané v intervale 1-2 dni. Inkubácia začína v polovici alebo až na konci znášania vajíčok a trvá 28-31 dní. Samec počas inkubácie obstaráva potravu pre samicu. Jeho podiel na inkubácii býva rôzny. Prvých osem dní od vyliahnutia samica mláďatá zahrieva, prvé dva týždne im trhá potravu. Mláďatá vyletujú vo veku 27-30 (38) dní, čo je u nás zväčša v polovici júna až v júli. Po vyletení bývajú ešte asi mesiac kŕmené rodičmi.

Potrava

U nás predovšetkým drobné hlodavce- hraboše, hryzce, myši, ryšavky. Ďalej piskory a iné drobné cicavce. Menej sú v jeho potrave zastúpené vtáky, najčastejšie mláďatá. Snáď ešte väčší podiel v potrave než vtáky majú plazy- najmä jašterice a slepúch. Značnú časť potravy, najmä v lete, tvorí hmyz. V potrave sa vyskytujú aj obojživelníky, mäkkýše a červy. Pri útoku na korisť sa spúšťa priamo k zemi.

Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana

Sokol myšiar je po myšiakovi našim najbežnejším druhom dravca. Jeho početnosť sa odhaduje na približne 5 000 párov. Najvážnejšími negatívnymi faktormi u nás sú vystreľovanie hniezd, otravy po použití rodenticídov, uhýny na stĺpoch smrti a rôzne nárazy (do skiel, s autami, …).

Použitá literatúra:

  • Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 688 pp.
  • del Hoyo J., Elliot A. & Sargatal (eds.), 1994: Handbook of the Birds of the World, Vol. 2: New World Vultures to Guineafowl. Lynx Edicions, Barcelona.
  • Ferianc O., 1977: Vtáky Slovenska 1. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
  • Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), 1997: The EBCC atlas of european breeding birds – their distribution and abundance. T and AD Poyser, London.
  • Hudec K., Černý W. (eds.), 1977: Fauna ČSSR- Ptáci 2. Academia, Praha, 893 pp.
  • Mebs T., 2004: Dravci Evropy. Víkend, Český Tešín.245 pp.
  • Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77. Academia, Praha.

Foto: Bedřich Landsfeld

 

Fotogaléria našich dravcov:

Online poznávací systém

Videli ste v prírode dravca, ktorého neviete identifikovať?

Skúste náš online poznávací systém, ktorý Vám na základe niekoľkých otázok pomôže určiť aký druh ste videli.

Systém obsahuje niekoľko otázok, ktorými budete postupne prechádzať, pričom je vždy možné vybrať jednu, alebo viac z ponúkaných možností. Na konci sa vám zobrazí výsledok - jeden alebo viacero druhov, ktoré spĺňajú Vami zadané kritériá.

Copyright © 2015. All Rights Reserved.

RPS - Ochrana dravcov na Slovensku