nase sk dravce2

nase sk sovy2

Orol myšiakovitý (Orol malý, Hieraaetus pennatus)

Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku

Jeho areál sa tiahne od severnej Afriky, cez západnú a južnú Európu, Tureckom až do strednej Ázie. Malá izolovaná populácia je v južnej Afrike. Väčšina európskej populácie je sústredená v Španielsku, relatívne vyššie počty sú aj vo Francúzsku a Portugalsku. Počty v strednej, juhovýchodnej a východnej Európe sú veľmi nízke, populácia sa rozpadá do mnohých izolovaných populácií, v týchto častiach je druh na ústupe. Na Slovensku boli hniezda dohľadané len vo východnej časti, aj keď viaceré pozorovania dávajú predpoklad, že hniezdil aj na strednom Slovensku.

Poznávanie v prírode

Existujú dve farebné morfy. Jedince tmavej morfy sú takmer jednofarebne tmavohnedé. Svetlá morfa má brušnú stranu špinavo bielu s nevýraznými hnedými škvrnkami. Chrbtová strana je hnedá. Letky sú v kontraste k ostatku spodnej časti tela takmer čierne. Na lopatkách sú často svetlé, takmer biele škvrny. Orol myšiakovitý je najmenším z u nás žijúcich orlov. Od orlov rodu Aquila sa dosť líši a preto je spolu s viacerými ďalšími, u nás nežijúcimi druhmi, zaradený do samostatného rodu Hieraaetus. Dosahuje približne veľkosť myšiaka lesného. Má zreteľne dlhší chvost a užšie krídla ako myšiak. Lieta veľmi obratne, bežne aj v lese medzi stromami.

Prostredie

V našich podmienkach obýval staré listnaté lesy nižších a stredne vysokých pohorí, v blízkosti otvorenej krajiny. Obľubuje suché a teplé oblasti.

Ťah

Orol malý je prísne sťahovavý, európska populácia zimuje v Afrike, ázijská v Indii. Z hniezdísk odlieta začiatkom septembra a vracia sa v polovici apríla.

Rozmnožovanie

Páry sú pravdepodobne stále a verné svojej hniezdnej lokalite. Často obsadzuje staré hniezda po iných vtákoch, najmä dravcoch. Hniezdo býva väčšinou na listnatých stromoch, zriedkavo aj na borovici, či iných ihličnanoch, zaznamenané bolo aj hniezdenie na skale. Samica znáša väčšinou 2, niekedy 1 vajce začiatkom mája a sedí na nich 35-38 dní. Sedí od znesenia prvého vajca, druhé znáša po 2-3 dňoch, preto je aj medzi vyliahnutými mláďatami takýto rozdiel veku. Potravu loví a prináša sediacej samici a malým mláďatám samec, neskôr loví aj samica. Aj u tohto druhu je vyvinutý kainizmus, mladšie mláďa väčšinou hynie. Mláďa ostáva na hniezde 50-60 dní, vyletuje v 2.-3. dekáde augusta. Ešte niekoľko týždňov po vyletení je závislé na rodičoch. Rodina sa rozpadá tesne pred odletom na zimoviská.

Potrava a spôsob lovu

Živí sa najmä malými a stredne veľkými vtákmi, v menšej miere aj drobnými cicavcami, hmyz a plazy. Vtáky loví buď veľmi rýchlym letom so zloženými krídlami v otvorenom vzdušnom priestore na spôsob veľkých sokolov, alebo na ňu útočí z nízkeho pátravého letu na spôsob jastrabov.

Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana

Jeho početnosť na Slovensku bola vždy veľmi nízka, žiaľ, posledných viac ako desať rokov nebolo dokázané hniezdenie tohto druhu u nás. Nízka početnosť a rozdrobenosť populácie v strednej a východnej Európe je sama o sebe rizikom a spolupodieľa sa na súčasnom znižovaní počtov. Jednou z príčin vyhynutia orla malého na našom území mohol byť aj vplyv zvýšeného množstva používaných pesticídov v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, prípadne aj lesné hospodárstvo.

Použitá literatúra:

  • Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 688 pp.
  • del Hoyo J., Elliot A. & Sargatal (eds.), 1994: Handbook of the Birds of the World, Vol. 2: New World Vultures to Guineafowl. Lynx Edicions, Barcelona.
  • Ferianc O., 1977: Vtáky Slovenska 1. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
  • Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), 1997: The EBCC atlas of european breeding birds – their distribution and abundance. T and AD Poyser, London.
  • Hudec K., Černý W. (eds.), 1977: Fauna ČSSR- Ptáci 2. Academia, Praha, 893 pp.
  • Mebs T., 2004: Dravci Evropy. Víkend, Český Tešín.245 pp.
  • Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77. Academia, Praha.

Online poznávací systém

Videli ste v prírode dravca, ktorého neviete identifikovať?

Skúste náš online poznávací systém, ktorý Vám na základe niekoľkých otázok pomôže určiť aký druh ste videli.

Systém obsahuje niekoľko otázok, ktorými budete postupne prechádzať, pričom je vždy možné vybrať jednu, alebo viac z ponúkaných možností. Na konci sa vám zobrazí výsledok - jeden alebo viacero druhov, ktoré spĺňajú Vami zadané kritériá.

Copyright © 2015. All Rights Reserved.

RPS - Ochrana dravcov na Slovensku