nase sk dravce2

nase sk sovy2

Jastrab lesný (Accipiter gentilis)

jastrab velky Lubo OndraskoRozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku

Má holarktické rozšírenie. Hniezdi v Európe, v Ázii, okrem južných a najsevernejších častí, v severnej Amerike približne od polárneho kruhu po severozápadné Mexiko a stredné S.Š.A., a v severnom Maroku. Európu obýva od východného Portugalska až po Ural a od 70° s. z. š. vo Fínsku po 35° s. z. š. na Kréte. Nehniezdi na Islande, v Írsku, na viacerých ostrovoch v Stredozemnom mori. Na Slovensku je bežným druhom, rozšíreným po celom území, avšak hustota jeho populácie je nízka. Na rozsiahlych nížinách s intenzívnym poľnohospodárstvom je jeho rozšírenie len ostrovčekovité.

Poznávanie v prírode

Na chrbtovej strane je sivohnedý. Nad okom je takmer biely pásik. Spodná časť tela je biela, tmavohnedo až sivo priečne pásavá. Mladé vtáky sú na chrbtovej strane svetlejšie hnedé než staré vtáky a na brušnej bledohnedé s hnedými kvapkovitými škvrnami. Samec je oveľa menší než samica. Samce dosahujú hmotnosť 550-900 g, samice750-1200 g. Rozpätie krídel samice je 120 cm, samca trochu menej. Krídla sú krátke a široké. Chvost je dlhý s nápadnými štyrmi priečnymi pruhmi. Lieta veľmi obratne, bežne v lese medzi stromami. Krúži zriedkavo.

Prostredie

Lesy všetkých typov v nížinách aj v pohoriach (až do nadmorskej výšky 1200-1300 m), predovšetkým staré, vysoké lesy. Pôvodne to bol typický lesný vták, v súčasnosti však s obľubou hniezdi aj v poľných lesíkoch a remízkach, v mladých nízkych lesoch i plantážach. V posledných rokoch začal obsadzovať veľké parky veľkomiest. Na Slovensku sú tieto trendy oveľa slabšie než v západnej Európe.

Ťah

Naše populácie jastraba sú stále až prelietavé. Severoeurópske vtáky, najmä mladé, sú sťahovavé. Tiahnú približne juhozápadným smerom a môžu u nás zimovať.

Rozmnožovanie

Páry sú stále po viac rokov a sú verné svojmu hniezdnemu teritóriu. Svadobné lety predvádzajú už koncom februára a v marci. Hniezda si väčšinou stavajú samy, len málokedy obsadzujú hniezda iných vtákov. Hniezda používajú mnoho rokov alebo majú v revíri viac hniezd a tie striedajú. Hniezda bývajú najčastejšie ihličnatých na stromoch. Znášanie vajec začína koncom marca a v prvej polovici apríla. Vajíčka sú znášané v intervale 2-4 dní. Počet vajec je 3-4. Inkubácia trvá 35-38 dní, čo je dosť dlho. Počas inkubácie samec prináša samici potravu. Prvých desať dní samica mláďatá zahrieva. Mláďatá si dokážu korisť trhať až asi od 25. dňa života. Keďže samec im korisť nikdy netrhá, sú až do tohto veku úplne odkázané na matku. Hniezdna starostlivosť trvá asi 40 dní, samčekovia vyletujú skôr než samičky. Mláďatá vyletujú u nás z hniezd približne v polovici júna. Počet vyletených mláďat je 2-3. Mladé vtáky sa v blízkosti hniezda zdržujú asi mesiac, z revíru miznú v polovici júla.

Potrava

Jastrab lesný má silné nohy a dlhé pazúry, čo mu umožňuje loviť aj pomerne veľkú korisť. V jeho potrave prevažujú vtáky nad cicavcami. Z vtákov sú to najčastejšie: kurovité, krkavcovité, holuby, malé spevavce, ďatle, dokonca aj viaceré druhy dravcov a sov. Z cicavcov sú v koristi najviac zastúpené: hraboš poľný, veverica, králik, syseľ, krt, ryšavka. Požieranie zdochlín je zriedkavé. Zastúpenie iných stavovcov alebo bezstavovcov v potrave je malé. Korisť vyzerá buď zo stromu, alebo za letu popri lese, stromoch, alebo za letu v lese.

Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana

U nás hniezdi 1200-1600 párov. Jastrab je asi najdôležitejším regulátorom početnosti krkavcovitých vtákov. Jeho funkcia v ekosystémoch je nezastupiteľná. V minulosti bol považovaný za "škodlivý" druh a silno prenasledovaný. Tieto predstavy preežívajú aj v súčasnosti a jastraby sú často lovené, chytané do košov či želiez. Trpia aj lesohospodárskymi aktivitami, vyberaním mláďat do nelegálnych chovov a chemizáciou. V súčasnosti je už chránený, zdá sa však, že jeho početnosť stále klesá.

Použitá literatúra:

  • Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 688 pp.
  • del Hoyo J., Elliot A. & Sargatal (eds.), 1994: Handbook of the Birds of the World, Vol. 2: New World Vultures to Guineafowl. Lynx Edicions, Barcelona.
  • Ferianc O., 1977: Vtáky Slovenska 1. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
  • Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), 1997: The EBCC atlas of european breeding birds – their distribution and abundance. T and AD Poyser, London.
  • Hudec K., Černý W. (eds.), 1977: Fauna ČSSR- Ptáci 2. Academia, Praha, 893 pp.
  • Mebs T., 2004: Dravci Evropy. Víkend, Český Tešín.245 pp.
  • Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77. Academia, Praha.

Foto: Ľubo Ondraško

 

Fotogaléria našich dravcov:

Online poznávací systém

Videli ste v prírode dravca, ktorého neviete identifikovať?

Skúste náš online poznávací systém, ktorý Vám na základe niekoľkých otázok pomôže určiť aký druh ste videli.

Systém obsahuje niekoľko otázok, ktorými budete postupne prechádzať, pričom je vždy možné vybrať jednu, alebo viac z ponúkaných možností. Na konci sa vám zobrazí výsledok - jeden alebo viacero druhov, ktoré spĺňajú Vami zadané kritériá.

Copyright © 2015. All Rights Reserved.

RPS - Ochrana dravcov na Slovensku