Ornitológovia zverejnili výsledky medzinárodného sčítania dravcov v panónskom regióne, do ktorého sa už tradične zapojilo aj Slovensko. 396 pozorovateľov zo šiestich krajín sa počas tretieho januárového víkendu zameralo na lokality významné najmä pre dva druhy. Súhrnné čísla hovoria o 535 pozorovaných jedincoch orla kráľovského a 1110 jedincoch orliaka morského. Slovensko sa do medzinárodného sčítania zapojilo už po štrnásty krát. Posledné tri ročníky boli zastrešené projektom LIFE Pannon Eagle.

Mierna zima 2019-2020 nás inšpirovala k mapovaniu týchto malých lesných ,,škriatkov". Aj medzi nimi sú rôzne povahy. Niektorí reagujú na imitáciu teritoriálneho hlasu samca, iné nie. Jedni lietajú iba v korunách stromov, sú plaché, iní priletia do blízkosti človeka a dokonca naňho aj zaútočia.

Len málo ľudí vie, že na ihličnatých stromoch v mestách a obciach sa môžu počas dňa skrývať desiatky sov. Reč je o myšiarkach ušatých, ktoré si od jesene do jari vyberajú na denný odpočinok vhodné stromy v blízkosti ľudských obydlí. Odborníci z Ochrany dravcov na Slovensku aj tento rok zisťujú miesta, kde myšiarky ušaté zimujú a koľko ich je.

Mladý orol kráľovský menom Leoš mal iba necelých 5 mesiacov, keď začala vysielačka na jeho chrbte signalizovať problém. Podľa súradníc bol koncom októbra 2019 nájdený neďaleko obce Preseľany. Mal zlomené obe nohy, bol vychudnutý a v kritickom zdravotnom stave. Okamžite sa začal boj o jeho život, pri jeho záchrane sa spojilo množstvo odborníkov. Po náročnej operácii a dlhej, neľahkej rehabilitácii, bolo konečne možné orla vypustiť späť na slobodu. Druhú šancu dostal 11. januára neďaleko Bratislavy.

Ohlušujúce výbuchy, svetelné záblesky, dym. Novoročný ohňostroj je nevyhnutnou súčasťou osláv pre mnohých ľudí. Málokto sa však zamyslí nad tým, aké dôsledky má pyrotechnika na malé deti či zvieratá v našich domácnostiach a v prírode. Zvukový efekt ohňostroja dosahuje hodnotu až 150 decibelov. A potom ticho. Vystrašené zvieratá doslova utečú z oblastí, kde sa predtým zdržiavali. Dobrým príkladom sú kŕmidlá. Tam, kde bol dovtedy život, ostáva po silvestrovskej noci pusto.

Poznáme mená výhercov!

Hraboš poľný je na pohľad milý, drobný hlodavec. Tento rok dosiahla jeho početnosť v niektorých oblastiach Slovenska i Českej republiky mimoriadne vysoké hodnoty. To, z čoho profitovali dravce, sovy, volavky, bociany a iné druhy, ktoré sa hrabošom živia, sa stalo pohromou pre poľnohospodárov. Nízku úrodu zaznamenali i na poliach v okolí Trnavy. Neskôr však začal byť hraboš problémom aj inde – po žatve či orbe sa z polí húfne rozšíril do okolia. S týmto poľným druhom sa môžu stretnúť ľudia dokonca vo svojich záhradách či pivniciach. S poliami susedí tiež areál spoločnosti Samsung Display Slovakia vo Voderadoch pri Trnave. Kosené plochy prilákali množstvo hrabošov. Spoločnosť sa rozhodla namiesto chémie osloviť odborníkov a na reguláciu početnosti využiť dravce a sovy.