Aktuálne prebieha jesenný tok sovy dlhochvostej. Je možné pozorovať samce, ktoré sa ozývajú. Zdá sa, že tento rok začal u uraliek dosť neskoro a v niektorých oblastiach vrcholí práve v týchto dňoch. Jesenný tok sov má 2 hlavné dôvody: samec sa snaží udržať si samicu v svojom teritóriu už na jeseň a potom aj cez zimu, aby tým získal na jar istú výhodu pri hniezdení.

Medzi najväčšie hrozby pre voľne žijúce vtáctvo patria zásahy elektrickým prúdom a nárazy do elektrických vedení. Práve na tieto rizikové faktory je zameraný projekt LIFE Danube Free Sky, ktorý predstavuje jedinečný príklad širokej medzinárodnej spolupráce pozdĺž jedného z najdôležitejších migračných koridorov, miesta odpočinku i zimovania mnohých druhov vtákov v Európe - rieky Dunaj.

Plamienka driemavá je v súčasnosti najvzácnejšou a najviac ohrozenou sovou, aká u nás hniezdi. Ornitológovia prišli na kontrolu posledného tohoročného, ešte hniezdiaceho páru s malými očakávaniami. Daždivé obdobie v predošlých dňoch bolo totiž veľkým rizikom, ktoré mohlo spôsobiť vytopenie polí s kľúčovou korisťou.

S prihliadnutím na aktuálne obmedzenia v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 rozhodol výbor RPS, že tento rok nebude zvolaná Členská schôdza. Toto rozhodnutie je v súlade s platnými Stanovami organizácie a zohľadňuje všetky okolnosti, ktoré sme povinní rešpektovať.

Orol skalný (Aquila chrysaetos)

U piatich párov boli dohľadané hniezda, Strážovské vrchy 2, Kremnické vrchy 1, Štiavnické vrchy 1 a v pohorí Žiar 1. V Strážovských vrchoch sme dňa 8.2.2020 pozorovali párenie orlov na bočnom hrebeni, asi 1 km od hniezda. Aj v marci prebiehalo u tohto páru predsvadobné správanie a na hniezdo priniesli iba niekoľko zelených vetvičiek.

Sokol červenonohý je najvzácnejším druhom sokola, aký hniezdi na území Slovenska. Po tom, ako sa jeho populácia v roku 2012 ocitla na hranici vyhynutia (žiadne potvrdené hniezdenie), sa odborníkom podarilo zabrániť najhoršiemu. Počet hniezdiacich párov tohto zaujímavého a atraktívneho dravca začal postupne rásť.

Na Slovensku je 35 tisíc kilometrov nadzemných elektrických vedení. Tvoria relatívne hustú sieť a pokrývajú značnú časť nášho územia. Za pomerne krátke obdobie ich existencie sa vtáctvo nedokázalo novým prekážkam vo svojom prostredí prispôsobiť, preto dochádza k stretom, z ktorých väčšina má fatálne dôsledky. Je to daň za naše pohodlie.