Sledovanie jedincov rôznych vtáčích druhov prostredníctvom satelitnej alebo rádiovej telemetrie prinieslo mnohé vzácne poznatky. Pomocou tejto metódy, kedy je možné sledovať pohyb jedincov v zásade nepretržite v online prostredí, sa podarilo získať unikátne dáta o pohybe, lovn‎ých teritóriách, migračných trasách, ale aj nebezpečenstvách, ktorým musia zväčša mladé jedince čeliť. Na južnom Slovensku bolo tento rok označen‎ých šesť mláďat vzácneho sokola rároha satelitný‎mi vysielačkami, ktoré budú poskytovať aktuálne informácie o mieste ich výskytu. Projekt Vysielačky na pomoc vzácnym sokolom podporil Nadačný fond SEPS v Nadácii Pontis.

Elektrické vedenia sa stali súčasťou krajiny okolo nás. Len na Slovensku dosahuje ich dĺžka asi
35 tisíc km, celosvetovo je to viac ako 60 miliónov kilometrov. Ich výstavba a prítomnosť mení vizuálne vnímanie krajiny, má za následok rozdeľovanie biotopov a vznik bariér v rámci tzv. ochranného pásma, ktoré je určené na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky elektrickej siete. Práve tieto územia pod vedeniami môžu v krajine plniť dôležitú úlohu pri podpore prežitia mnohých druhov plazov, obojživelníkov, cicavcov a vtákov a zmierniť tak negatívne dopady klimatických zmien na biotopy.

Najmä sedia na vajíčkach a vychovávajú svoje potomstvo. Čím väčší dravec, tým dlhšie hniezdenie. 25, 40, 50, alebo 80 dní? Mláďatá sa často liahnu v noci a samičky vedia, kedy sa to stane, pretože budúce mláďa komunikuje so samičkou cez škrupinku.

Elektrické vedenia tvoria v krajine neprirodzenú bariéru a prekážku pre mnohé druhy živočíchov. Najviac však na ich prítomnosť dopláca voľne žijúce vtáctvo. Letiace vtáky sú ohrozené nárazmi do vedení, ktoré si nestihnú včas všimnúť. Najmä dravé vtáky radi využívajú elektrické stĺpy 22 kV vedenia ako odpočinkové stanovište, či na lov koristi. Čo sa však stane, keď pri dosadaní prepoja dva vodiče? Ako tomu vieme zabrániť a ochrániť ich?

Po dlhej, viac než 7000 kilometrovej ceste, sú späť. Sokoly kobcovité prileteli zo zimovísk na jedinú známu hniezdnu lokalitu na Slovensku. Odborníci z Ochrany dravcov na Slovensku ich prílet pozorne sledujú a  pripravujú podmienky na to, aby sokoly zahniezdili v čo najvyššom počte. Nášho najviac ohrozeného sokola čakajú nové hniezdne búdky, aj lepšia dostupnosť potravy, napríklad vďaka poliam s prírode blízkym hospodárením.

Prečo ľudia ubližujú dravcom? A prečo najčastejšie na jar? Tých dôvodov je viac, ale vždy je to preto, lebo má niekto pocit, že príroda vyzerá inak, ako si on predstavuje. Preto je veľmi dôležité aj na jar chodiť do prírody s otvorenými očami. Reč bude aj o tom, že akákoľvek záľuba nesmie byť nadradená zákonom prírody.

Stavajú si hniezda a starajú sa o vajíčka. Haja červená si s obľubou do hniezda nosí odpadky, dokonca sa u nej ako stavebný materiál našli aj dámske nohavičky. Na vajíčkach sedia aj samce, niektoré dokonca odháňajú samicu a nechcú aby na vajíčkach sedela. A čo kukučka? Znesie do hniezd dravcov a sov svoje vajíčka?