nase sk dravce2

nase sk sovy2

Plamienka driemavá (Tyto alba)

plamienka driemava Stanislav HarvancikRozšírenie vo svete a v Európe

Kozmopolitný typ rozšírenia, mimo studenej oblasti, Saharu a tropických dažďových pralesov obýva celú planétu. Ťažisko výskytu je v teplých oblastiach, k severu preniká najvyššie v západnej Európe k 60°s.š.

V Európe je rozšírená v strednej a východnej Európe. V Holandsku, Belgicku, údolie Rýna v Nemecku, severnom a východnom Francúzsku, strednom Švajčiarsku a Chorvátsku prechádza do areálu Tyto alba alba. Zmeny v rozširení sú malé, ale početnosť silne kolísá a v posledných desaťročiach je vo veľkej časti Európy zisťované znižovanie jej početnosti.

Hniezdna populácia v okolitých štátoch: Nemecko 5000 - 15 000 párov, Rakúsko 10- 20 párov, Česko 400 - 700 párov, Poľsko 1000 - 4000 párov, Maďarsko 800 - 1000 párov, Ukrajina 25 - 35 párov v rokoch 1990 (výrazný pokles).

Poznávanie v prírode

Stredne veľká, štíhla, krídla dlhé ako aj nohy. Závoj má svetlý, srdcovitý, oči tmavé. Letom pripomíná myšiarku ušatú, je pomalý, vlnkovitý a elegantný. Počas letu má dlhý krk a krátky chvost, nohy často pri trepotaní spustené. Perie je najčastejšie veľmi svetlé.

Prostredie

Stály vták. Žije pri ľudských sídlach. Hniezdi vo vežiach kostolov, v budovách, zrúcaninách hradov, v starých bútľavých stromoch, v parkoch, príp. na skalách. Rada obsadzuje vhodné hniezdne búdky umiestnené vo vnútri hospodárskych budov. Pri hniezde väčšinou aj prespáva.

Na Slovensku je väčšina populácie koncentrovaná v nížinách a pahorkatinách do 300 m n.m.

Ťah

U nás ako aj v celej strednej Európe je plamienka driemavá stálym ako aj prelietavým vtákom.Významnou črtou je sklon k častým potulkám a presidľovanie v najrôznejších smeroch, niekedy do miest značne vzdialených od hniezdiska.

Avšak väčšina vtákov zostáva verná miestu hniezdenia po celý rok, najviac sa potulujú v okruhu 20 km.

Rozmnožovanie

Hniezdi v máji, na juhu už v apríli alebo aj skôr. Samica znáša vajcia priamo na neupravený podklad na odľahlých miestach.

Samica sedí na vajciach hneď od znesenia prvého vajca. Ich počet býva 4 - 7, počas rokov bohatých na potravu až 11. Mláďatá v hniezde majú rôznu veľkosť. Zohrievanie vajec trvá 30 - 34 dní, starostlivosť o mláďatá trvá do osem týždňov. V prvých týždňoch samica zostáva pri mláďatách a zahrieva ich, samec loví a nosí potravu pre celú rodinu. Počas rokov chudobných na potravu najmladšie mláďatá rastú pomaly a spravidla hynú. Naopak, v rokoch bohatých na potravu niektoré páry na jeseň aj druhý krát hniezdia. Mláďatá sa po osamostatnení potulujú po okolí. Pohlavne dospievajú po prvom prezimovaní a na mieste svojho prvého hniezdenia sa spravidla usídľujú na celý život.

Potrava

Loví v nízkom lete nad otvorenými plochami, predovšetkým v kultúrnej krajine. Korisť vyhľadáva pomocou sluchu.

Potravu tvoria predovšetkým drobní cicavci, ďalej vtáci a v menšej miere aj hmyz. Pri dostatočnom množstve drobných cicavcov si plamienky driemavé vytvárajú zásoby. V priebehu chudobných rokov plamienky skonzumujú viac vtákov, predovšetkým mláďat druhov hniezdiacich na zemi. Z hmyzu sú to najčastejšie veľké nočné motýle.

Plamienka, ako vták so silnou väzbou na svoje teritórium úplne závisí od priebehu zimy. Ak je snehová pokrývka väčšia ako 7 cm, plamienky majú pri love značne sťaženú situáciu. Oblasti, kde sneh zostáva dlhšie ako 40 dní v roku, plamienky nemôžu trvalo obývať. Plamienka driemavá loví iba v noci. Úkryt opúšťa až po zotmení.

Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana

Populácia na Slovensku je odhadovaná na 400 - 600 hniezdnych párov, pričom patrí medzi ohrozený druh. Ako hlavný negatívny faktor sa javí úbytok bezpečných hniezdisk v dôsledku uzatvárania vletových otvorov do kostolných veží alebo ich opráv a následnej zmene hniezdnych podmienok.

Náhradné miesta na povalových priestoroch v poľnohospodárskych objektoch sú ľahko prístupné pre predátorov.

Plamienka sa taktiež veľmi často stáva obeťou cestnej premávky ako aj dlhotrvajúceho zimného obdobia s vysokou snehovou prikrývkou.

Efektívny spôsob podpory hniezdenia je inštalovanie rozmerných hniezdnych búdok do poľnohospodárskych objektov, zebezpečených voči predátorom. Ide o špeciálny typ búdky. Búdka môže byť menších rozmerov (napr. 50 x 50 x 50 cm) s tým, že v jej okolí je dostočný a bezpečný priestor pre pohyb mláďat, dokrmovanie, cvičenie letu. V opačnom prípade volíme väčší typ búdok (60 x 100 x 50 cm). Dôležitá je vnútorná prepážka vytvárajúca predsieň o šírke asi 20 cm.

Vletový otvor by mal mať výšku 18 cm a šírku 12 - 14 cm, výška spodnej hrany vletového otvoru od dna je určovaná v rozmedzí 8 - 20 cm. Vletový otvor býva umiestnený na okraji dlhej bočnej steny, niekedy taktiež v čelnej stene. Búdky sa vyrábajú ako otváracie pre možnosť čistenia a kontrol.

Použitá literatúra - sovy

  • Bejček V., Šťastný K., Hudec K., 1995: Atlas zimného rozšíření ptáků v České republice 1982 - 1985, Nakladateľstvo H&H Jinočany.
  • Čaputa A., Holčík J., 1987: Atlas chránených živočíchov Slovenska. Obzor, Bratislava.
  • Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
  • Hudec K., Šťastný K., 2005: Fauna ČR, Vtáci 2/II. Academia, Praha.
  • Karaska D., 2005: 5. správa Slovenskej faunistickej komisie pre ornitológiu. - Tichodroma 17: 120.
  • Mlíkovský J., 1998: Potravní ekologie našich dravců a sov. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 11. Vydal 02/09 ZO ČSOP Vlašim.
  • Sauer F., 2003: Vtáky polí, lesov a lúk. Ikar, Bratislava.
  • Snow & Perrins, 1998: The Birds of the Western Palearctic. Volume 1, Non-passerines. Oxford University Press.
  • Svensson L., Grant P., 1999: Bird guide. Harpen Collins Publisher, London.
  • Tomiałojć L., Stawarczyk T., 2003: Awifauna Polski. Rozmieszczenie, liczebność i zmiany. Tom II. PTPP "pro Natura". Wroclaw
  • Walasz K., 2000: Atlas ptaków zimujących Małopolski. Małopolskie Towarzystwo Ornitologiczne, Kraków.
  • Walasz K., Mielczarek P., 1992: Atlas ptaków lęgovych Małopolska 1985 - 1991. Biologica Silesiae, Wroclaw
  • Zasadil P., 2001: Ptačí budky a další způsoby zvyšování hnízdnich možností ptáků. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 20. Vydal Ústřední výkonná rada ČSOP.

Foto: Stanislav Harvančík

Online poznávací systém

Videli ste v prírode dravca, ktorého neviete identifikovať?

Skúste náš online poznávací systém, ktorý Vám na základe niekoľkých otázok pomôže určiť aký druh ste videli.

Systém obsahuje niekoľko otázok, ktorými budete postupne prechádzať, pričom je vždy možné vybrať jednu, alebo viac z ponúkaných možností. Na konci sa vám zobrazí výsledok - jeden alebo viacero druhov, ktoré spĺňajú Vami zadané kritériá.

Copyright © 2015. All Rights Reserved.

RPS - Ochrana dravcov na Slovensku