nase sk dravce2

nase sk sovy2

Myšiarka ušatá (Asio otus)

mysiarka usata Stanislav HarvancikRozšírenie vo svete a v Európe

Druh má holoarktický typ rozšírenia. Obýva väčšinu boreálnej zóny a mierneho pásma, hniezdi aj v zalesnených územiach mediteránnej a stepnej zóny.

V Eurázii je rozšírená na juh po Maroko a na východ po Japonsko. V Európe obýva rôzne, väčšinou lesnaté typy prostredia do nadmorskej výšky 2750 m n. m.

Hniezdna populácia v okolitých štátoch:

  • Nemecko 20 000 - 50 000 párov,
  • Rakúsko 2500- 3000 párov,
  • Česko 4000 - 7000 párov,
  • Poľsko 8000 - 25 000párov,
  • Maďarsko 15 000 - 20 000 párov,
  • Ukrajina 17 000 - 19 000 párov

v roku 1988.

Poznávanie v prírode

Menšia ako sova obyčajná. Krídla má dlhé a dosť úzke. Dlhé ušká, ktoré sú viditeľné pri toku, vzrušení, či v maskovacom pretiahnutom postoji, ale taktiež niekedy v teréne neviditeľné (počas letu a pri odpočinku). Lieta pomaly a vlnite, niekoľko veslovitých úderov krídel strieda plachtenie. Podobnosť s myšiarkou močiarnou znásobuje podobná kresba na krídlach - veľké žltobéžové pole na báze vonkajších ručných letiek.

Špičky krídel sú rovnomerne tmavo pruhované, spodok tela rovnomerne čiarkovaná, chvost je husto a nevýrazne prúžkovaný. Oči má oranžové, špičky krídel pomerne kratšie a širšie. Pohlavia sú si podobné.

Prostredie

Uprednostňuje lesnatú krajinu s otvorenými plochami, ktoré jej poskytujú bohatú potravnú ponuku. Ide predovšetkom o ihličnaté, menej listnaté lesy, skupiny stromov alebo krovinaté lesostepné biotopy. Zriedkavejšie hniezdi aj v urbánnych typoch prostredia, v blízkosti ľudských sídlisk, najmä v parkoch.

Myšiarka ušatá patrí medzi najbežnejšie sovy. V našich podmienkach hniezdi predovšetkým v nižších a stredných polohách, pričom vystupuje aj do predhorí do 800 m n. m..

Ťah

Podľa výsledkov krúžkovania sú myšiarky ušaté sčasti stálymi vtákmi, sčasti prelietavými a z menšej časti sťahovavé a k nám v zime zalietajú vtáky zo severovýchodu. V tomto období dochádza u myšiarky ušatej ku koncentráciam a na vhodných miestach, ktorými sú skupiny prdovšetkým ihličnatých stromov na nížinách a pahorkatinách alebo aj priamo v mestách a dedinách môže vytvárať až niekoľko sto-kusové kŕdle. Množstvo týchto tiahnúcich vtákov v jednotlivých rokoch silno kolíše, a v niektorých rokoch môže mať charakter invázie.

Rozmnožovanie

Za priaznivých poveternostných podmienok prebieha tok väčšinou od februára, kedy sa ozýva samec. Pri vzdušných hrách samec udiera pod telom krídlami o seba.

Hniezdo si nestavia a ani ho neupravuje. K hniezdeniu používa staré hniezda dravcov, krkavcovitých, holubov, vzácne hniezdi na zemi, v dutinách stromov alebo v umelých búdkach.

Znáška môže prebiehať od februára do mája, avšak hlavný priebeh znášky je situovaný do druhej polovice marca a začiatku apríla. Počet vajec v znáške je 5 - 6. Ich tvar je guľatý alebo mierne oválny, vajcia sú čisto biele, slabo lesklé. Znášané sú v dvojdňových intervaloch, pričom samica začína sedieť od prvého vajíčka, samec jej prináša potravu. Dĺžka sedenia na vajciach je 27 - 28 dní.

Mláďatá sa liahnu v intervaloch podľa znášania vajec a sú ešte niekoľko dní zahrievané samicou, zatiaľčo samec prináša potravu, ktorú im samica rozdeľuje.

Mláďatá opúšťajú hniezdo po 3 - 4 týždňoch a pohybujú sa vo vetvách stromov v okolí hniezda. Vzletnosť dosahujú vo veku 5 týždňov.

Pohlavne dospievajú vo veku dvoch rokov.

Potrava

Loví výhradne v nízkom lete na otvorených priestranstvách, obvykle iba v noci. Korisť vyhľadáva podľa sluchu, ktorou sú predovšetkým drobné zemné hlodavce, najmä hraboše, v menšej miere ryšavky, ale aj väčší cicavce ako lasica, chrček, potkan, krt a pod.

Taktiež to môžu byť aj obojživelníky a hmyz. Avšak hraboš poľný je v potrave myšiarky ušatej zastúpený až vyšše 90 %. V prípade potravného nedostatku sa dokáže preorientovať aj na lov drobných vtákov, a to aj chytaných vo vzduchu, pričom tu sa orientuje pomocou zraku. Podiel vtákov v potrave myšiarky ušatej sa zvyšuje najmä v blízkosti ľudských sídel.

Zloženie potravy podlieha tiež sezónnym zmenám.

Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana

Hniezdna populácia na Slovensku je odhadovaná na 2500 - 4000 hniezdnych párov. Druh nie je u nás vážne ohrozený. Kolísanie početnosti závisí najmä od potravnej ponuky. V minulosti bol prenasledovaný. Nelegálne vystreľovanie hniezd ani dnes nie je výnimkou. Populácia utrpela aj otravami v dôsledku veľkoplošného používania pesticídov.

Pre udržanie stabilných populácií je nevyhnutné dodržiavanie platnej legislatívy, jej celoročnej ochrany a redukcia aplikácie pesticídov. Potrebné je aj zachovanie rozptýlených lesostepných hniezdnych biotopov.

Hniezdenie tohto druhu možno podporiť aj vyvešiavaním polobúdok, ktoré najmä v územiach s nedostakom vhodných hniezdnych príležitostí rady obsadzujú. Odporúčané rozmery pre hniezdnu polobúdku určenú myšiarke ušatej sú 30 x 30 x 40 cm. Búdku je vhodné umiestniť do výšky 6 - 15 m nad zemou.

Použitá literatúra - sovy

  • Bejček V., Šťastný K., Hudec K., 1995: Atlas zimného rozšíření ptáků v České republice 1982 - 1985, Nakladateľstvo H&H Jinočany.
  • Čaputa A., Holčík J., 1987: Atlas chránených živočíchov Slovenska. Obzor, Bratislava.
  • Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
  • Hudec K., Šťastný K., 2005: Fauna ČR, Vtáci 2/II. Academia, Praha.
  • Karaska D., 2005: 5. správa Slovenskej faunistickej komisie pre ornitológiu. - Tichodroma 17: 120.
  • Mlíkovský J., 1998: Potravní ekologie našich dravců a sov. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 11. Vydal 02/09 ZO ČSOP Vlašim.
  • Sauer F., 2003: Vtáky polí, lesov a lúk. Ikar, Bratislava.
  • Snow & Perrins, 1998: The Birds of the Western Palearctic. Volume 1, Non-passerines. Oxford University Press.
  • Svensson L., Grant P., 1999: Bird guide. Harpen Collins Publisher, London.
  • Tomiałojć L., Stawarczyk T., 2003: Awifauna Polski. Rozmieszczenie, liczebność i zmiany. Tom II. PTPP "pro Natura". Wroclaw
  • Walasz K., 2000: Atlas ptaków zimujących Małopolski. Małopolskie Towarzystwo Ornitologiczne, Kraków.
  • Walasz K., Mielczarek P., 1992: Atlas ptaków lęgovych Małopolska 1985 - 1991. Biologica Silesiae, Wroclaw
  • Zasadil P., 2001: Ptačí budky a další způsoby zvyšování hnízdnich možností ptáků. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 20. Vydal Ústřední výkonná rada ČSOP.

Foto: Stanislav Harvančík

Online poznávací systém

Videli ste v prírode dravca, ktorého neviete identifikovať?

Skúste náš online poznávací systém, ktorý Vám na základe niekoľkých otázok pomôže určiť aký druh ste videli.

Systém obsahuje niekoľko otázok, ktorými budete postupne prechádzať, pričom je vždy možné vybrať jednu, alebo viac z ponúkaných možností. Na konci sa vám zobrazí výsledok - jeden alebo viacero druhov, ktoré spĺňajú Vami zadané kritériá.

Copyright © 2015. All Rights Reserved.

RPS - Ochrana dravcov na Slovensku