Sokol rároh patrí na Slovensku medzi naše najvzácnejšie dravce. Unikátnych päťdesiat rokov systematického monitoringu druhu potvrdzuje, že jeho populácia prešla dramatickým vývojom.
Od hrozby úplného vyhynutia na začiatku 90. rokov sa ho podarilo zachrániť vďaka húževnatej práci ornitológov a systematickej spolupráci so správcami elektrických vedení. Výsledky hniezdnej sezóny 2026 potvrdzujú, že populácia sokola rároha na Slovensku si udržiava priaznivý a čiastočne aj vzostupný trend. V tomto roku celkovo zahniezdilo 56 párov, z toho úspešne hniezdilo 42 párov, ktoré vyviedli spolu 143 mláďat.
„Začiatkom 90-tych rokov minulého storočia sme doslova v hodine dvanástej zachraňovali posledných päť párov v hniezdiacich pohorí Malé Karpaty. Museli sme organizovať nepretržité 24 hodinové stráženie hniezd desiatkami dobrovoľníkov, najmä študentov, aby sme hniezda ochránili pred vykrádaním. Strážili sme od konca marca do začiatku júna, často len v stanoch, v spacákoch, ak by sme vtedy neuspeli, sokol rároh by z nášho územia ako hniezdič úplne vymizol,“ spomína Jozef Chavko z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku (RPS).
Následkom intenzívnej ťažby dreva v lesoch a zániku prirodzených pasienkov so sysľami však sokoly museli svoje pôvodné hniezdiská opustiť. Tým, že sokoly si vlastné hniezda nestavajú ale obsadzujú hniezda postavené inými druhmi, hľadali náhradné možnosti v poľnohospodárskej krajine. Kľúčovým náhradným riešením boli hliníkové búdky inštalované na stožiaroch vysokého napätia, ktoré si sokoly takmer hneď obľúbili a začali v nich hniezdiť.
„Ukázalo sa, že búdky umiestnené na stožiaroch prenosovej sústavy poskytujú sokolom neporovnateľne vyššiu bezpečnosť pred predátormi, aj pred vyrušovaním človekom, dostatočnú ochranu pred nepriaznivým počasím a priamy prístup na loviská. Od roku 2009 tak už prakticky celá slovenská populácia hniezdi v búdkach, prípadne na hniezdnych podložkách na stožiaroch veľmi vysokého napätia. Bez inštalácie búdok a bez dlhodobého partnerstva so spoločnosťou Slovenská elektrizačná prenosová sústava by tento druh na Slovensku s najväčšou pravdepodobnosťou neprežil, jednoducho nemal by kde hniezdiť a vychovávať mláďatá“ dopĺňa Chavko.
Spoluprácu a strategický význam ochrany avifauny potvrdzuje aj vedenie spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. (SEPS).
„Dlhodobé partnerstvo s ornitológmi z RPS je pre nás dôkazom, že energetická infraštruktúra a ochrana prírody môžu fungovať vo vzájomnej harmónii. Naša spolupráca zahŕňa pravidelný monitoring, inštaláciu a údržbu búdok na stožiaroch, ale aj prispôsobovanie plánovaných údržbových prác hniezdnemu obdobiu tak, aby boli chránené vtáky čo najmenej rušené. Výsledky sezóny 2026 nás nesmierne tešia, vyletené mladé sokoly potvrdzujú, že toto úsilie má zmysel,“ uviedla Sandra Čičová Kotzigová, hovorkyňa SEPS.
Pri monitoringu a ochrane hniezd a kontrole stavu a počtu mláďat zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu moderné technológie. Napríklad využitie dronov s teleobjektívom umožňuje ornitológom skontrolovať obsadenosť búdok z bezpečnej vzdialenosti bez toho, aby boli vtáky vystavené stresu. Celá obhliadka trvá zvyčajne veľmi krátko, len 5 až 8 minút. Drony navyše slúžia aj na podrobné mapovanie a dokumentáciu charakteru okolitých biotopov, ktoré sokol rároh využíva.
Doplňujúce informácie:
- Búdky na stožiaroch sú vyrobené z odolného hliníkového plechu s rozmermi základne cez pol metra. Majú vysokú životnosť a veľký vletový otvor s pristávacou plošinou, ktorý zabezpečuje dostatočné odvetrávanie aj počas letných horúčav.
- Na západnom Slovensku bolo doposiaľ na stožiaroch prenosovej sústavy inštalovaných 300 búdok, na východnom Slovensku vyše 100 búdok, ktoré okrem sokolov rárohov využívajú aj iné druhy vtákov.
- I keď sú celkové čísla príkladom úspešného príbehu ochrany prírody, populácia je stále krehká. Medzi aktuálne výzvy patrí najmä upchávanie búdok konármi krkavcami, ktoré tam tiež príležitostne hniezdia, či potreba neustálej údržby a čistenia stoviek inštalovaných búdok
- Sokol rároh je najväčším z piatich druhov sokolov, ktoré hniezdia na území Slovenska.
Ďakujeme spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s.. za ich angažovanosť a príspevok k ochrane prírodného bohatstva Slovenska. Spoločnými silami môžeme dosiahnuť udržateľnú budúcnosť pre naše dravé vtáky.
