nase en dravce2

nase en sovy2

Je sokol myšiar verný svojmu rodisku? (V)

Sokol mysiar Jozef ChavkoCieľom projektu je identifikovať hniezdnu populáciu sokola myšiara v sledovanom území so zameraním na jedince, ktoré boli v predchádzajúcom období označené (najmä farebným krúžkom). Následne chceme určiť, či sa do reprodukcie (sexuálne) resp. hniezdneho procesu (ako helperi) zapájajú mláďatá z predchádzajúcich rokov. Okrem toho budú aj v tejto hniezdnej sezóne zbierané dáta z hniezdnej biológie a fenológie druhu (načasovanie hniezdenia).

 

 

Hlavný riešiteľ: Roman Slobodník

Spolupracovník: Vladimír Slobodník

Miesto realizácie projektu: Horná Nitra - okres Prievidza, Hornonitrianska kotlina

Trvanie projektu: apríl 2019 - september 2019

Prečo sa projekt realizuje: sokol myšiar patrí medzi všeobecne známe druhy k sklonom k synantropizácii, resp. antropotolerancii. V posledných rokoch (aj zásluhou Malých členských projektov) mu bola na Hornej Nitre venovaná zvýšená pozornosť v podobe zlepšenia resp. vytvárania nových hniezdnych možností (výroba a inštalácia hniezdnych polobúdok) a následne aj prostredníctvom výskumu hniezdnej populácie (hniezdna biológia - počet vajec, mlaďat, priestorová aktivita - telemetria mláďat a adultnej samice a v neposlednom rade fenológia hniezdenia). V roku 2013 boli vyrobené farebné krúžky v zmysle značenia EURING, ktorých bolo doposiaľ použitých na mláďatá viac ako 300 kusov. Z tohto počtu bolo získaných viac ako 10 hlásení svedčiacich o disperzii mláďat v sledovanej oblasti od júla po september - najmä oblasť Hornej Nitry, ale aj Považia a jedno mláďa bolo kontrolované v Českej republike. Napriek všeobecnému rozšíreniu druhu (dokázané hniezdenie v 86% kvadrátoch Slovenska) a pomerne veľkej populácii (4000 - 6000 hniezdnych párov, Darolová & Kropil, 2002), o filopatrii sokola myšiara existuje len veľmi málo exaktných údajov (Riegert, 2006). Paradoxne dôvodom je práve jeho pomerne vysoká početnosť, resp. jeho "obyčajnosť", vďaka ktorej sa dostal na okraj ornitologického záujmu. Následkom je absencia poznatkov v oblasti hniezdnej biológie a filopatrie pri porovnaní s oveľa ohrozenejšími druhmi (napr. Falco cherrug, F. peregrinus) - ktoré sú monitorované pomocou modernej techniky (fotopasce, kamery) a tak je možná identifikácia konkrétnych adultných jedincov.

Aktivity a výstupy:

1. zistenie filopatrie - sledovanie a prípadná identifikácia adultných jedincov na hniezdisku (hniezde) pomocou prípadného odčítania farebných krúžkov,
2. krúžkovanie mláďat v polobúdkach (hliníkový krúžok na ľavej nohe, farebný plastový na pravej nohe),
3. zber biologických dát z jednotlivých hniezd v zmysle Országhová & Blazníková (1998):
a. primárna produktivita - počet vajec v kompletnej znáške,
b. sekundárna produktivita - počet vyliahnutých mláďat,
c. terciárna produktivita - počet vyletených mláďat.

Výstupom bude aj článok v časopise Dravce a sovy.


Priebežné výsledky


Začiatkom júna bolo skontrolovaných všetkých 30 búdok, z toho je až 29 obsadených. V trinástich búdkach sme už okrúžkovali 59 mláďat (4,53 priemer na búdku). Okrem toho do databázy AVES pribudlo 77 riadkov v rámci tzv. necieľových druhov.

 

 

 

 

 

Copyright © 2015. All Rights Reserved.

RPS - Ochrana dravcov na Slovensku