I keď bola v tomto roku gradácia hrdziaka lesného, čo naznačovalo že lesné sovy by mali vychovať viac mláďat, nebolo celkom tomu tak. Na vybraných lokalitách sme zaznamenali sedem obsadených teritórií, sov dlhochvostých, z toho na dvoch boli pozorované iba húkajúce samce.
V štyroch prípadoch sovy zahniezdili a to dvakrát v suchom pahýli (buk, jedľa) a dvakrát v búdke. V Strážovských vrchoch nad obcou Kanianka sme dňa 7. Júna pozorovali, ako rodičia kŕmili dve slabo lietajúce mláďatá. Samica ulovila pred nami vyletené mláďa, pravdepodobne glezga. Celkovo z piatich hniezd vyletelo 1x1, 1x2, 2x3 a 1x0 mláďat, t.j. spolu deväť mláďat. V suchom pahýli jedle pravdepodobne samica zanechala znášku. V pohorí Žiar bola pozorovaná samica v búdke už 3. marca. Dve vyletené mláďatá sedeli na padnutom kmeni už dňa 27. apríla, asi desať metrov od búdky. Naproti tomu v pohorí Vtáčnik opúšťali mláďatá búdku o dva týždne neskôr.
I keď je táto vzorka malá naznačuje nám určitú podobnosť s hniezdnou sezónou z roku 2019, kedy bola taktiež gradácia hrdziaka. U ôsmich sledovaných párov sovy dlhochvostej bola produktivita iba sedem mláďat. Ako hlavný tlmiaci reprodukčný faktor boli pravdepodobne nepriaznivé klimatické podmienky. Hlavne značná premenlivosť teplôt, chladné a daždivé počasie, kedy napr. začiatkom mája v horách napadol sneh. I v tomto roku bolo počasie veľmi podobné, no hlavne v mesiaci apríl až extrémne, kedy taktiež snežilo. Okrem chladných dní a nocí bolo aj nezvyčajne veterno.
Aj keď mali sovy dlhochvosté počas týchto dvoch hniezdnych sezón dostatok koristi, tak predpokladáme, že to bolo práve nepriaznivé počasie, ktoré sa podpísalo na nízkej produktivite hniezdnych párov na hornom Ponitrí.
Na spolupráci sa podieľali, Z.Masárová, L.Holásek, K,Šotnárová, P.Belák a P.Belák.
Text a foto: Karol Šotnár
