Územie Slovenska je pretkané hustou sieťou elektrických vedení, ich sumárna dĺžka je približne až 35 tisíc kilometrov. Súčasťou rozvodného systému elektriny je aj prenosová sústava, tvorená kovovými stožiarmi, ako nosnými prvkami nadzemných elektrických vedení. Konštrukcie stožiarov sú dlhodobo využívané vtáctvom, ako bezpečné a vhodné miesta na hniezdenie. Týmto spôsobom sa rozhodol hniezdiť aj sokol lastovičiar, ktorý svoje potomstvo vychováva až v letných mesiacoch. Energetici prerušili práce na vedení, kde tieto sokoly hniezdia, aby im umožnili nerušenú výchovu štyroch mláďat.

Presklené plochy (okná, steny, zastávky), zrkadlá a podobne, umiestnené vonku, môžu byť obrovským problémom pre vtáctvo. Čím viac zelene je okolo, resp. čím atraktívnejšia je lokalita pre vtáctvo, tým vyššie je riziko, že z architektonického výstrelku a pýchy dizajnu sa stane smrteľná pasca.

Sokol kobcovitý (červenonohý) patrí na našom území medzi kriticky ohrozené druhy. V roku 2012 sa ocitol na hranici vyhynutia, odborníkom sa však podarilo takmer nemožné. Po niekoľkoročnej snahe a aktivitách na zlepšenie podmienok sa druh z afrických zimovísk pravidelne vracia na Slovensko. Tento rok vyviedli hniezdiace páry rekordný počet mláďat.

Na jar v roku 2019 bolo veľmi premenlivé počasie, hlavne chladno, veterno a daždivo. Dokonca začiatkom mája napadol na horách sneh. To malo nepriaznivý vplyv na úspešnosť hniezdenia sov dlhochvostých.

V nedeľu 14. júla sme robili posledné kontroly hniezd orlov kráľovských a vylietaných mláďat. Na záver sme sa ešte vybrali do Tríbča, prechádzali sme krásnymi bučinami, žiaľ dosť atakovanými ťažbou. Najprv sme hore na kopci o 17 hod. videli zaletieť dva orly kráľovské. Vydali sme sa za nimi, keď sa zrazu zjavili ďalšie.

Sokol kobcovitý (červenonohý) patrí na Slovensku medzi kriticky ohrozené druhy. Od roku 2013 bola známa len jediná lokalita, kde preukázateľne vychovával svoje potomstvo. Až doteraz. Odborníci z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku potvrdili hniezdenie druhu neďaleko Trnavy, a to  prvýkrát od 70-tych rokov 20. storočia.

Sokol myšiar je najčastejším dravcom, hniezdiacim v našich mestách a obciach. Vlastné hniezdo si nestavia, využíva kvetináče, rímsy, otvory, zákutia. Nepotrebuje žiadnu výstelku, najviac mu pomôže dostatok kľudu na nerušené hniezdenie. Odmenou sú potom mladé sokolíky. Tie práve v týchto dňoch často vyskakujú z hniezd a učia sa lietať.