Hraboš poľný je na pohľad milý, drobný hlodavec. Tento rok dosiahla jeho početnosť v niektorých oblastiach Slovenska i Českej republiky mimoriadne vysoké hodnoty. To, z čoho profitovali dravce, sovy, volavky, bociany a iné druhy, ktoré sa hrabošom živia, sa stalo pohromou pre poľnohospodárov. Nízku úrodu zaznamenali i na poliach v okolí Trnavy. Neskôr však začal byť hraboš problémom aj inde – po žatve či orbe sa z polí húfne rozšíril do okolia. S týmto poľným druhom sa môžu stretnúť ľudia dokonca vo svojich záhradách či pivniciach. S poliami susedí tiež areál spoločnosti Samsung Display Slovakia vo Voderadoch pri Trnave. Kosené plochy prilákali množstvo hrabošov. Spoločnosť sa rozhodla namiesto chémie osloviť odborníkov a na reguláciu početnosti využiť dravce a sovy.

Najťažší lietajúci európsky vtáčí druh žije aj na Slovensku. Ešte koncom 19. storočia bola populácia dropa fúzatého u nás odhadovaná až na 2400 jedincov. Dnes je jeho hniezdenie extrémne vzácne a pravidelný výskyt limitovaný na jedinú lokalitu v celej krajine. Chránené vtáčie územie Sysľovské polia je však pre svoju blízkosť pri Bratislave, ako i na hranici troch krajín, cieľom pomerne vysokého počtu návštevníkov. Nie všetci sú ochotní rešpektovať zákonom určené obmedzenia, dôležité pre zabezpečenie ochrany kriticky ohrozených druhov živočíchov.

Ornitológovia vyhodnotili výsledky tohoročného hniezdenia plamienky driemavej – populárnej sovy, ktorej operenie tváre pripomína srdce. Ostali príjemne prekvapení, pretože ide o najúspešnejšiu sezónu za minimálne 8 rokov. Plamienkam prialo počasie, mali tiež dostatok potravy. 

6 párov vyviedlo spolu až 53 mláďat. Ide o najvzácnejší a najviac ohrozený druh sovy, aký u nás hniezdi.

Kedysi pomerne bežné, dnes ohrozené zánikom pasienkov. Sysle pasienkové niektorí nazývajú aj slovenské surikaty. Je pre nich tak isto typický vzpriamený postoj na zadných nohách a mimoriadne rýchle, trhané pohyby. Vysoké teploty počas babieho leta umožnili sysľom byť „dlho hore“ pred tým, než sa uložili na zimný spánok. Ten potrvá približne do marca, rovnako v závislosti od aktuálneho počasia. Aby zimu prežilo čo najviac jedincov, podporujú ich odborníci doplnkovým krmivom. Sysľom chutí slnečnica, jačmeň, ovos, vlašské orechy i jablká.

Sokol červenonohý zimuje v južnej Afrike. Po hniezdnom období, ktoré začína výberom teritória v apríli a končí odchovaním mláďat v júli až auguste, sa aj naša populácia vydáva na túto dlhú púť. Slovensko je dôležitou križovatkou migračných ciest, preto bolo možné najmä v septembri pozorovať vzácneho sokola tam, kde sa bežne nevyskytuje. Najpočetnejšia hniezdna lokalita druhu, ktorá sa nachádza hneď pri Bratislave, je zároveň obľúbeným skupinovým nocoviskom. Počas vrcholu migrácie tu bolo v jeden večer spočítaných najviac 27 jedincov.

Myšiarka ušatá si hniezdo nestavia, ale hniezdi v opustených hniezdach po dravcoch, krkavcovitých vtákov, alebo veveríc, no zahniezdila už aj na zemi.  Keďže v tomto roku bola gradácia hraboša poľného, ale aj lesných myší, tak bol predpoklad, že sovy zahniezdia aj druhýkrát. Skontrolovali sme niekoľko starších hniezd a zistili sme dva prípady ich druhého hniezdenia.

Na prvú septembrovú sobotu pripadá Medzinárodný deň supov.

Žiaľ, supy sú často zaškatuľkované ako temné či morbídne. Vo výskume BirdLife International až 75% opýtaných povedalo, že supov vnímajú ako „hrobárov v prírode“.

Supy si však svoju zlú povesť nezaslúžia.