nase en dravce2

nase en sovy2

Sokol lastovičiar (Falco subbuteo)

Sokol lastoviciar Jozef ChavkoRozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku

Sokol lastovičiar má veľký palearktický areál. Obýva väčšinu Európy, severnú Afriku po pohorie Atlas, strednú Áziu, Čínu, povodie Leny a Kolymy. Je sťahovavý, zimuje v trópoch a subtrópoch. V Európe nehniezdi na Islande, v Írsku, v severnej Škandinávii a na severe Ruska. Veľmi ostrovčekovité rozšírenie má na niektorých miestach v Rusku, na Ukrajine, na Balkáne, ... Najvyššie početnosti populácií sú vo Fínsku, Francúzsku a Španielsku (približne po 3 000 párov). Na Slovensku obýva celé územie, ale hustota je veľmi nízka.

Poznávanie v prírode

Samec a samica sú rovnako sfarbené. Horná strana tela je tmavobridlicová, hlava a krk sú takmer čierne. Hrdlo a strany krku sú takmer biele, s nápadným čiernohnedým fúzom. Prsia a horná časť brucha sú špinavo biele, pozdĺžne škvrnité. Spodná časť brucha, nohavičky a podchvostové krovky sú hrdzavé. Mláďatá sú podobné dospelým, len sú matnejšie a menej kontrastne sfarbené. Je taký veľký, alebo trochu väčší, než sokol myšiar. Samec je menší než samica. Hmotnosť samca je 180-230 g, samice 240-300 g. Rozpätie krídel je 80 cm. Krídla sú úzke, dlhé a kosákovito dozadu ohnuté. Chvost je skôr kratší, dozadu zúžený. Lastovičiar je vynikajúci letec. Jeho let je obratný a hlavne veľmi rýchly. Loví výhradne vo vzduchu. Len zriedka sa trepotá na mieste ako myšiar.

Prostredie

Lastovičiar je vtákom nížin, menej hniezdi aj v horských oblastiach, a to až po hornú hranicu lesa. Vyhýba sa otvoreným územiam bez stromov. Obýva široký rozsah habitatov, u nás najmä na okraji lesa pri holinách, poliach, v poľných lesíkoch, vo veľkých parkoch, pri vode.

Ťah

Je sťahovavý- odlieta v septembri, na hniezdiská sa vracia koncom apríla až v prvej polovici mája. Výsledkov krúžkovania je málo. Zimuje v Afrike.

Rozmnožovanie

Mladé sokoly lastovičiare sa môžu rozmnožovať už po jednom roku života. Sú verné miestu hniezdenia, často však menia hniezdo. Svadobnými vzdušnými hrami sú spoločné krúženie vysoko vo vzduchu s náhlymi pádmi a opätovné stúpanie. Sám si hniezdo nestavia, ale používa hniezda vrán, strák, alebo hniezda dravcov. Hniezda sú väčšinou na ihličnatých stromoch, najčastejšie na borovici. V poslednej dobe často hniezdia v hniezdach krkavcovitých vtákov na stĺpoch elektrického vedenia. Znášanie vajíčok začína od konca mája do polovice júna. Počet vajec v znáške je 2-4. Vajíčka sú znášané v intervale 1-2 dní. Na inkubácii, ktorá trvá okolo 28 dní, sa podieľajú obaja rodičia, samica asi viac. V prvých dňoch po vyliahnutí loví korisť pre celú rodinu samec. Po 8-10 dňoch už loví aj samica. Mláďatá zostávajú na hniezde 28 (23-34) dní. Vyletujú koncom júla až začiatkom augusta, čiže v čase, keď je dostatok drobného vtáctva. Po vyletení sú ešte dosť dlho kŕmené rodičmi. S osamostatnením sa mláďat odlietajú lastovičiare na zimoviská.

Potrava

Takmer výhradne vtáky, predovšetkým spevavce, a hmyz. Dokáže chytiť aj takých výborných letcov, ako sú dážďovníky, lastovičky, či belorítky. V potrave sa objavujú aj cicavce, najmä netopiere a drobné hlodavce.

Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana

Nie je vzácny, ale jeho počty sú u nás nízke, odhaduje sa 600-800 párov. Ohrozuje ho chemizácia poľnohospodárstva, zmeny v krajinnej štruktúre, vyrušovanie, ale aj odstrely. Pomerne často obsadzuje umelé hniezda, čím možno podporiť jeho hniezdenie na lokalitách s nedostatkom hniezd po krkavcovitých.

Použitá literatúra:

  • Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 688 pp.
  • del Hoyo J., Elliot A. & Sargatal (eds.), 1994: Handbook of the Birds of the World, Vol. 2: New World Vultures to Guineafowl. Lynx Edicions, Barcelona.
  • Ferianc O., 1977: Vtáky Slovenska 1. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
  • Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), 1997: The EBCC atlas of european breeding birds – their distribution and abundance. T and AD Poyser, London.
  • Hudec K., Černý W. (eds.), 1977: Fauna ČSSR- Ptáci 2. Academia, Praha, 893 pp.
  • Mebs T., 2004: Dravci Evropy. Víkend, Český Tešín.245 pp.
  • Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77. Academia, Praha.

Foto: Jozef Chavko

 

Fotogaléria našich dravcov:

Online poznávací systém

Videli ste v prírode dravca, ktorého neviete identifikovať?

Skúste náš online poznávací systém, ktorý Vám na základe niekoľkých otázok pomôže určiť aký druh ste videli.

Systém obsahuje niekoľko otázok, ktorými budete postupne prechádzať, pričom je vždy možné vybrať jednu, alebo viac z ponúkaných možností. Na konci sa vám zobrazí výsledok - jeden alebo viacero druhov, ktoré spĺňajú Vami zadané kritériá.

Copyright © 2015. All Rights Reserved.

RPS - Ochrana dravcov na Slovensku