Niektorí ľudia si myslia, že príroda nepotrebuje pomoc ľudí a vystačí si sama. Opačný prístup zvolili odborníci z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku. Už viac ako 40 rokov umiestňujú do prírody búdky pre vtáctvo ako kompenzáciu drastických zmien, ktoré spôsobili zničenie ich pôvodného hniezdneho priestoru. Skutočnosť je taká, že niektoré vtáčie druhy sú dnes na búdky naviazané do takej miery, že by bez pomoci človeka pravdepodobne na našom území vyhynuli.

Sokol myšiar patrí medzi druhy, ktoré početne žijú v ľudských sídlach. Hniezdo si nestavia, stačí mu kvetináč, výklenok na budove, vetrací otvor. Ak si vyberie strom, o hniezda strák či vrán sa delí s myšiarkou ušatou. Ide o sovu, ktorá tak isto žije medzi ľuďmi a nemá vlastné hniezdo. Ak ich ľudia spozorujú po prvýkrát, bývajú často zmätení a neistí, čo by mali urobiť. Odborníci informujú, že mať sokoly a sovy za susedov nie je nebezpečné. Naopak, sú zdrojom pekných i zaujímavých zážitkov. Oba druhy hniezdia práve v tomto období. Niektoré páry si len vybrali lokalitu, iné (najmä sovy) už majú mláďatká.

Počas uplynulého víkendu boli v oblasti Záhoria nájdené ďalšie otrávené dravce. Tentokrát išlo o dve vzácne haje červené a jednu kaňu močiarnu. Spoločenská hodnota chránených druhov bola vyčíslená až na  186 000 eur (!) vzhľadom na skutočnosť, že úhyny boli zistené v chránenom území. Nález uhynutých dravcov sa podarilo odhaliť vďaka informáciám od verejnosti a rýchlej reakcii príslušníkov polície, pracovníkov Štátnej ochrany prírody SR a Ochrany dravcov na Slovensku. V súčasnosti polícia vedie vyšetrovanie s cieľom odhaliť páchateľa tohto trestného činu.

Program LIFE, nástroj EÚ na financovanie opatrení v oblasti životného prostredia a klímy, tento rok oslavuje 30 rokov svojho pôsobenia. Počas posledných dvoch dekád sme mali možnosť byť súčasťou doposiaľ 11tich LIFE projektov ako koordinujúci, či pridružený príjemca. Pri tejto príležitosti sa 9.mája zúčastníme Dňa Európy v Starej tržnici na námestí Nežnej revolúcie v Bratislave, kde návštevníkom predstavíme naše LIFE projekty, výsledky, i plány do budúcna. Nebudú chýbať názorné ukážky vybraných prvkov, ktoré využívame pri našej práci, môžete si s nami zahrať aj krátky kvíz, srdečne pozývame :)! Podujatie organizuje Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, Kancelária Európskeho parlamentu a Európska investičná banka, prebiehať bude od 9:00 do 17:00. Kompletný program nájdete tu:https://www.facebook.com/events/2142222905938614. 

Drop veľký je najväčší európsky vtáčí druh, schopný vzlietnuť. Na Slovensku bol kedysi bežný, dnes sa vyskytuje už len na jedinej lokalite na hraniciach Slovenska, Rakúska a Maďarska. Drop u nás hniezdi ojedinele a práve aktuálne obdobie je kľúčové – prebieha výber partnera a vhodného hniezdneho teritória. V tomto období je potrebné minimalizovať vyrušovanie, na ktoré je drop citlivý. Slovenskí odborníci preto prosia ľudí o dodržiavanie pravidiel ochrany prírody. Spolu s maďarskými kolegami plánujú množstvo aktivít, ktoré zlepšia hniezdne i potravné podmienky pre vtáctvo, a zároveň vytvoria nové možnosti pre návštevníkov územia.

Drop veľký, Ján Svetlík

Sokol myšiar, ľudovo nazývaný tiež pustovka, či poštolka, často hniezdi v blízkosti ľudí. Vlastné hniezdo si nestavia – stačí mu kvetináč, otvor v stene, výklenok, parapet. 

Foto: Jana Krajmerova

Astronomická jar so sebou priniesla príjemné, teplé počasie. Prvý apríl je spájaný s Medzinárodným dňom vtáctva. Oslavuje sa už od roku 1900, dátum bol vybraný na obdobie, kedy k nám prilieta najviac sťahovavých druhov – vracajú sa na svoje hniezdiská.  Mnohí preto očakávali, že nastane vrchol jarnej vtáčej migrácie. Ten však zatiaľ neprišiel. Migranti na dlhú vzdialenosť sa presúvajú najčastejšie zo subsaharskej Afriky medzi kontinentmi, často prekonávajú aj moria. V čase, keď zimovisko opúšťajú, nie sú vtáky schopné rozoznať, aké počasie prevláda v ich hniezdisku. Ovplyvňujú ich aktuálne klimatické podmienky v Afrike a potrebujú priaznivé vzdušné prúdy, ktoré podporia ich let.

Orol krikľavý, Karol Šotnár