nase en dravce2

nase en sovy2

Krahuľa hôrna (Surnia ulula)

Rozšírenie vo svete a v Európe

Sibírsko - kanadský typ rozšírenia. Obýva boreálnu tajgu Eurázie a Severnej Ameriky. Horské lesy niektorých južnejších pohorí Strednej Ázie sú osídlené izolovanými populáciami, predstavujúcimi glaciálne relikty. V Európe podobné populácie neexistujú.

Hniezdna populácia v severských štátoch: Nórsko 1000 - 10 000 párov, Švédsko 500 - 5000 párov, Fínsko 2000 - 6000 párov, Rusko približne 10 000 - 100 000 párov.

Poznávanie v prírode

Stredne veľká sova s nápadnými proporciami - veľmi dlhý chvost a úzke, tupo zakončené krídla, čím pripomína krahulca viac ako iné sovy. Dojem zosilňuje priamy obratný let s krátkymi sériami úderov krídel prerušovanými krátkym plachtením. Sedáva na vrcholcoch stromov.

Hlava je dosť veľká, s plochým temenom. Zvrchu je svetlohnedá so svetlou zadnou stranou krku a lopatkami. Zospodu je belavá a jemne priečne prúžkovaná, okrem hornej časti hrudi, ktorá je čisto biela. Závoj je belavý, silne čierno lemovaný, zamračený výraz. Oči má žlté. Na šiji svetlá a tmavá kresba a po stranách hlavy sú čierne škvrny.

Prostredie

Tajga, najmä ihličnaté lesy alebo miesta, kde borovice prechádzajú do pásma briez a zmiešaných lesov.

Ťah

Stály a prelietavý vták. Z hniezdisk v severnej časti Škandinávie sa každoročne v zime objavuje v celej baltskej oblasti, južnejšie zalieta len ako výnimočný a nepravidelný hosť.

Rozmnožovanie

Tok začína v marci. Hniezdo býva umiestnené v dutinách stromov alebo v búdkach, taktiež v starých hniezdach krkavcovitých vtákov a dravcov. Znáška je tvorená 5 - 8 vajcami, ktoré sú znášané v priebehu mája a júna. Hniezdi jeden krát do roka. Vajcia majú tvar guľatý alebo mierne oválny, ktoré sú bielej farby, niekedy slabo lesklé. Sú znášané v dvojdenných intervaloch, niekedy aj viacdenných. Samica sedí na znáške od znesenia prvého vajca 25 - 30 dní. Mláďatá sa liahnu postupne, ako boli vajcia znášané. Pohlavne dospievajú vo veku jedného roka.

Potrava

Prevažne drobní cicavce a vtáci. Z cicavcov to bývajú najčastejšie druhy hrabošovitých, Microtidae.

Loví väčšinou drobné vtáky, najmä v zime, ktoré trepotavým letom vyplaší z miest, kde nocujú.

Korisť loví z vyvýšených miest, prevažne z práchnivejúcich pňov stromov, odkiaľ pozoruje okolie. Útočí okamžite a bleskurýchle.

Ak má nedostatok potravy, začína sa potulovať.

Výskyt na Slovensku

Krahuľa hôrna na Slovensku nehniezdi, ale bola tu zaznamenaná ako migrant. Na Slovensko zaletuje veľmi vzácne. Väčšina správ o jej výskyte z územia Slovenska pochádza z 19. storočia (Ferianc 1979). Z 20. storočia existujú len štyri pozorovania tohto druhu. Z druhej polovice 20. storočia je známy len jeden záznam:

 


Por. číslo
  Dátum
Počet ex. 
Miesto
  Kvadrát DFS
  Pozorovateľ
1.
  06.01.1998 1 Veľký Šturec    7180   Saniga

 

Použitá literatúra - sovy

  • Bejček V., Šťastný K., Hudec K., 1995: Atlas zimného rozšíření ptáků v České republice 1982 - 1985, Nakladateľstvo H&H Jinočany.
  • Čaputa A., Holčík J., 1987: Atlas chránených živočíchov Slovenska. Obzor, Bratislava.
  • Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
  • Hudec K., Šťastný K., 2005: Fauna ČR, Vtáci 2/II. Academia, Praha.
  • Karaska D., 2005: 5. správa Slovenskej faunistickej komisie pre ornitológiu. - Tichodroma 17: 120.
  • Mlíkovský J., 1998: Potravní ekologie našich dravců a sov. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 11. Vydal 02/09 ZO ČSOP Vlašim.
  • Sauer F., 2003: Vtáky polí, lesov a lúk. Ikar, Bratislava.
  • Snow & Perrins, 1998: The Birds of the Western Palearctic. Volume 1, Non-passerines. Oxford University Press.
  • Svensson L., Grant P., 1999: Bird guide. Harpen Collins Publisher, London.
  • Tomiałojć L., Stawarczyk T., 2003: Awifauna Polski. Rozmieszczenie, liczebność i zmiany. Tom II. PTPP "pro Natura". Wroclaw
  • Walasz K., 2000: Atlas ptaków zimujących Małopolski. Małopolskie Towarzystwo Ornitologiczne, Kraków.
  • Walasz K., Mielczarek P., 1992: Atlas ptaków lęgovych Małopolska 1985 - 1991. Biologica Silesiae, Wroclaw
  • Zasadil P., 2001: Ptačí budky a další způsoby zvyšování hnízdnich možností ptáků. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 20. Vydal Ústřední výkonná rada ČSOP.

Online poznávací systém

Videli ste v prírode dravca, ktorého neviete identifikovať?

Skúste náš online poznávací systém, ktorý Vám na základe niekoľkých otázok pomôže určiť aký druh ste videli.

Systém obsahuje niekoľko otázok, ktorými budete postupne prechádzať, pričom je vždy možné vybrať jednu, alebo viac z ponúkaných možností. Na konci sa vám zobrazí výsledok - jeden alebo viacero druhov, ktoré spĺňajú Vami zadané kritériá.

Copyright © 2015. All Rights Reserved.

RPS - Ochrana dravcov na Slovensku