V nedeľu 14. júla sme robili posledné kontroly hniezd orlov kráľovských a vylietaných mláďat. Na záver sme sa ešte vybrali do Tríbča, prechádzali sme krásnymi bučinami, žiaľ dosť atakovanými ťažbou. Najprv sme hore na kopci o 17 hod. videli zaletieť dva orly kráľovské. Vydali sme sa za nimi, keď sa zrazu zjavili ďalšie.
Sokol kobcovitý (červenonohý) patrí na Slovensku medzi kriticky ohrozené druhy. Od roku 2013 bola známa len jediná lokalita, kde preukázateľne vychovával svoje potomstvo. Až doteraz. Odborníci z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku potvrdili hniezdenie druhu neďaleko Trnavy, a to prvýkrát od 70-tych rokov 20. storočia.
Sokol myšiar je najčastejším dravcom, hniezdiacim v našich mestách a obciach. Vlastné hniezdo si nestavia, využíva kvetináče, rímsy, otvory, zákutia. Nepotrebuje žiadnu výstelku, najviac mu pomôže dostatok kľudu na nerušené hniezdenie. Odmenou sú potom mladé sokolíky. Tie práve v týchto dňoch často vyskakujú z hniezd a učia sa lietať.
I keď je myšiak hôrny (Buteo buteo) náš najhojnejší, najpočetnejší a najbežnejší dravec, v jeho živote nájdeme mnoho zaujímavostí. Úspešnosť jeho životnej stratégie spočíva v schopnosti tolerovať a využívať rôzne podmienky prostredia. Nájdeme ho takmer v každom type krajiny v nížinách, ale aj vysoko v horách. Na Slovensku hniezdi približne 15 000 párov.
V roku 2018 sme po prvýkrát zaznamenali hniezdenie kuvička vrabčieho (Glaucidium passerinum) nad obcou Kanianka v Strážovských vrchoch. Z hniezdnej dutiny v dube vylietavali v dňoch 17. až 20. júna tri mláďatá. V potrave sme zistili 100 percent vtákov, no po vyletení začali kŕmiť aj ryšavkami.
Na Slovensku neplatí všeobecné pravidlo, že zásahy na lesných pozemkoch nesmú byť vykonávané v období hniezdenia vtáctva. To sa takmer stalo osudným orlovi skalnému, ktorý si pre výchovu potomstva vybral vyschnutý strom v chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Tragédii sa podarilo zabrániť doslova v poslednej chvíli. Miestni členovia organizácie Ochrana dravcov na Slovensku zastavili robotníkov priamo pod hniezdom.
Plamienka driemavá v minulosti obývala takmer každú kostolnú vežu a poľnohospodársky dvor. Vidieť ju dnes je však veľká vzácnosť. Vďaka aktivitám odborníkov sa situácia mení k lepšiemu. Tento rok sa na štyroch lokalitách vyliahlo doposiaľ 17 mláďat a odborníci očakávajú ešte ďalšie prírastky tam, kde sú zatiaľ len vajíčka. V potrave plamienky driemavej prevládajú hlavne malé hlodavce ako hraboš poľný, myš domáca, nepohrdne ani potkanom. Táto sova tak poľnohospodárom prináša veľký úžitok.