Posvieť si na fešáka – verejnosť na pomoc sokolovi červenonohému

Fvesp JChavkoSokol červenonohý na Slovensku

Na konci 90-tych rokov u nás hniezdilo 60 až 70 párov sokola červenonohého (kobcovitého). Na niektorých lokalitách juhozápadného a juhovýchodného Slovenska to bol takmer bežný druh. Výrazné zmeny poľnohospodárskej krajiny (vrátane chemizácie prostredia) spôsobili, že sa tento sokol, pre sfarbenie samčeka ľudovo nazývaný aj dymový, začal z prírody vytrácať. Napokon, v roku 2012, už na Slovensku nebol zistený ani jediný pár.

Práve vtedy sme sa pustili do ambicióznej misie – zabrániť úplnému vymiznutiu druhu zo slovenskej prírody. V piatich Chránených vtáčích územiach (CHVÚ), kde v minulosti hniezdil, sa začal realizovať projekt „LIFE REDFOOT“ s podporou Európskej únie. Postupne sa potvrdil kladný výsledok inštalácie búdok, výsadby stromov, zmeny hospodárenia či intenzívneho monitoringu – návrat sokola červenonohého na Slovensko a úspešné hniezdenie!

Od roku 2013 počet párov vzácneho druhu rastie. Doposiaľ najvyšší zaznamenaný počet vyletených mláďat – 43, nás potešil v roku 2018, kedy na spoločnej lokalite hniezdilo rekordných 18 párov. Jedná sa o jediné známe hniezdisko druhu, paradoxne pod najväčším tlakom z hľadiska intenzívneho využívania ornej pôdy.

 

Partner sokola, na ktorého sa dá spoľahnúť - ZSD

Pomáha aj Západoslovenská distribučná, a.s. (ZSD), ktorá každoročne zvyšuje bezpečnosť stĺpov elektrických vedení pre vtáky z hľadiska rizika zásahu elektrickým prúdom pri dosadnutí na konzolu. Túto funkciu plnia ochranné prvky – umožnia bezpečné pristátie, alebo dosadnutiu zabránia. Po skončení projektu LIFE sa práve ZSD rozhodla pomôcť. A tak vznikla kampaň Posvieť si na fešáka.posvietme si 4

 

Potrava sokola červenonohého

Sokol červenonohý, tak ako i mnohé ďalšie druhy, potrebuje k výchove mláďat veľa hmyzu i hlodavcov, nepohrdne jaštericami či hrabavkami (druh žaby). Spolu s ďalšími vtákmi (škovránky, sokoly myšiare, labtušky, prepelice a veľa iných) obýva poľnohospodársky využívanú krajinu, teda polia. Ak sa tieto príliš „ošetrujú“ herbicídmi, pesticídmi, rodenticídmi a inou chémiou, alebo sú nevhodne zvolené plodiny, ponuka potravy môže klesnúť. Výsledkom je malý počet mláďat a – ak sa prostredie stane nezaujímavé, úplné opustenie lokality. Takto územie Slovenska v nedávnej minulosti opustila napríklad pestrofarebná krakľa belasá.

 

SÚŤAŽ S FEŠÁKOM SKONČILA, ĎAKUJEME TÝM KTORÍ SA ZAPOJILI A GRATULUJEME VÝHERCOM ????????

 

fesak vitazi

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Cieľom kampane Posvieť si na fešáka je, aby si ľudia na príklade tohto krehkého druhu uvedomili, aká zraniteľná je naša príroda a že je nesmierne dôležitá pomoc každého z nás. Podporou šetrného, trvalo udržateľného hospodárenia - kúpou produktov z tejto produkcie - podporíme aj pestrosť potravnej ponuky pre vtáctvo. Možno aj vďaka nám sa sokol postupne vráti i na ďalšie územia. Do súťaže ste sa zapojili kúpou produktov od lokálneho farmára, tiež podporou výrobkov v bio kvalite a domácej produkcie. Fotky produktov ste zdieľali na Instagrame a Facebooku s označením #somfesak či #somfesanda. 4 fotografie vyhrali pre ich protagonistky/autorky 4 Keep cupy, organic bio vrecká na potraviny a tričká, všetko od @ZSD a @dravce.sk????????
Za zapojenie do súťaže ďakujeme štrnástim z vás, pomohli ste propagovať význam spotrebiteľa pre charakter krajiny, v ktorej žijú aj také vzácne dravce ako je fešák sokol červenonohý ????

Sokol červenonohý je vlajkový, resp. dáždnikový druh. S jeho výskytom súvisí totiž (ne)prítomnosť ďalších druhov rovnakého spoločenstva. Zo zlepšovania podmienok pre dymového sokola a z jeho návratu tak profituje oveľa viac druhov, než si možno myslíme.

Zapoj sa do kampane a ukáž ľuďom, že ti záleží na našej prírode!

A prečo fešák? Veď sa naňho pozrite, je to fešák medzi dravcami :-)

Ako pomôže verejnosť?

Hmyzu a drobným cicavcom sa darí v zdravej, rozmanitej krajine bez chémie. Spôsob hospodárenia je ovplyvnený požiadavkami trhu. Trh vytvárame my, ľudia. Šetrný prístup uplatňujú mnohé farmy na Slovensku i v zahraničí, jednou z mnohých alternatív je biologické poľnohospodárstvo. Nákup z dvora, minimalizácia vzniku odpadov, uprednostňovanie lokálnych výrobkov, tým všetkým každý deň prispievame k lepšiemu prostrediu pre život okolo nás.

Okrem toho sa každý z nás môže zapojiť do aktivít na podporu zlepšenia podmienok poľnohospodárskej politiky na národnej úrovni, prípadne na úrovni EÚ.

Ako pomôžu vlastníci, užívatelia pôdy, obce, poľovníci a ďalší?

Na Slovensku majú farmári množstvo alternatív, ako získať podporu na ohľaduplné spôsoby hospodárenia, ktoré prispievajú k zvyšovaniu rozmanitosti druhov v krajine. Nakoľko dopyt po kvalitných a zdravých potravinách rastie, produkty z takejto produkcie majú na trhu veľký potenciál. Nesmiernou pomocou je výsadba remízok a vetrolamov, ktoré predchádzajú nadmernému odtoku vody a erózii pôdy, sú tiež úkrytom, hniezdiskom a zdrojom potravy.

O aktivitách a výsledkoch projektu LIFE REDFOOT 2012 - 2017

Keď ešte u nás druh hniezdil, najčastejšie obsadzoval hniezda strák a havranov v dnes už žiaľ prevažne neexistujúcich kolóniách. Jednou zo základných podmienok prežitia aj tohto druhu je dostatok spomenutých krkavcovitých druhov vtákov. O to znepokojujúcejšie pôsobí fakt, že napriek absencii odborných poznatkov sú straky, vrany a najmä havrany, neustále prenasledované a zákonne lovené. Sme preto veľmi radi, že sa nám v rámci projektu podarilo presadiť ich celoročnú ochranu a teda úplný zákaz lovu na ploche viac ako 100 km2. Naviac, poskytovaním hniezdneho materiálu sme prispeli k stabilizácii a rastu havraních kolónií - o odrezky či konáre majú havrany veľký záujem.

Prirodzené hniezdne možnosti doplnilo celkom 300 drevených i hliníkových búdok a 30 prútených hniezd. Pravidelne sme ich kontrolovali, po sezóne čistili od zvyškov potravy a zaistili údržbu. Búdky museli byť kvalitné, poriadne pripevnené v dostatočnej výške. Obrovský dopyt po hniezdach a ich zúfalý nedostatok v krajine dokazuje fakt, že niekde až 80 % z tých, ktoré sme inštalovali, bolo obsadených už v priebehu prvého roka!

Tam, kde bolo potrebné posilnenie existujúcich remízok či vetrolamov, pribudlo vďaka projektu bezmála 1000 viacročných stromov, pôvodné druhy regiónu - najmä duby, topole, moruše, vŕby, javory.

Čo sa týka spôsobu využívania poľnohospodárskej krajiny, podarilo sa nám zlepšiť nastavenie nástrojov, ktoré sú povinné, ako aj tých, kde je zapojenie dobrovoľné. Už počas trvania projektu sa vhodné metódy hospodárenia uplatňovali na takmer 2000 hektároch ornej pôdy. Prieskumom zameraným na ponuku potravy, ktorú sokol preferuje, sa potvrdilo, že charakter územia má zásadný vplyv na dostupnosť potravných zdrojov. Mimoriadna vďaka preto patrí všetkým farmárom, ktorým záleží na zlepšovaní kvality životného prostredia, spoluprácu s mnohými sme prehĺbili počas projektu.

Všetky lokality sme intenzívne a pravidelne kontrolovali. Podarilo sa nám potvrdiť návrat sokola červenonohého na Slovensko a zaznamenať úspešné hniezdenie. Od roku 2013 počet párov vzácneho druhu rastie. Doposiaľ najvyšší zaznamenaný počet vyletených mláďat – 41, nás potešil v roku 2017, kedy na spoločnej lokalite hniezdilo rekordných 16 párov. Jedná sa o jediné známe hniezdisko druhu, paradoxne pod najväčším tlakom z hľadiska intenzívneho využívania ornej pôdy. Je pochopiteľné, že práve sem sme počas projektu zamerali najväčšiu pozornosť. Ide o obľúbenú zastávku sokolov počas migrácie. Po roku sa sem vrátili i minimálne 4 mláďatá, čo dokazuje, že k tejto lokalite, ako poslednej na Slovensku, majú ešte stále genetickú väzbu.

Všetky mláďatá dostali v posledných dvoch rokoch projektu špeciálne krúžky, spolu ich bolo 57. V roku 2017 sme potvrdili návrat až štyroch mláďat z minulého roka.

V septembri 2017 bol jedinec, označený v tom istom roku ako mláďa, pozorovaný neďaleko francúzskeho Marseille. Z hniezdiska na západnom Slovensku sa sem dostal asi za 20 dní. Podľa údajov z vysielačiek väčšina sokolov migruje z území, kde sa zdržiavajú počas jesene, do Afriky juhovýchodným smerom. Avšak niektoré jedince, najmä mláďatá v prvom roku života, môžu vykonať až niekoľko tisíc kilometrové zachádzky mimo svojich migračných trás. Pre tunajšiu populáciu je to úplne nový a nesmierne dôležitý poznatok. Sokol dostal meno Lucky a stal sa celebritou.

Vzácny sokol sa stal veľmi obľúbeným u verejnosti i médií, vďaka množstvu reportáží, článkov, prednášok pre žiakov a študentov, verejných podujatí. Projektový film je online, rovnako špeciálna edíciu časopisu Slovak Raptor Journal 11/2017. Informácie na jednom mieste ponúka projektový web alebo web Ochrany dravcov na Slovensku.

Oficiálne dokumenty sú nevyhnutné pre zastrešenie ochrany druhu. Vypracovali sme Program záchrany o sokola červenonohého, návrhy Programov starostlivosti o Chránené vtáčie územia, podklady k aktualizácii Programu rozvoja vidieka, podmienok Krížovej zhody, Spoločnej poľnohospodárskej politiky. V spolupráci s kompetentnými orgánmi a organizáciami sme riešili niekoľko podnetov a správnych konaní, cieľom bola eliminácia negatívnych vplyvov a zlepšenie podmienok, najmä v CHVÚ Sysľovské polia.