Jesenná migrácia vtákov pomaly končí, no napriek tomu naša krajina neostáva na zimu úplne pustá. Okrem známych sýkoriek, vrabcov, či ďatľov k nám priletí niekoľko zaujímavých druhov. Nie všetky jedince majú šťastie a aj vinou človeka skončia svoju púť skôr, než priletia do vytúženého cieľa.

V slovenskej literatúre je len veľmi málo údajov o výskyte a početnosti našej najmenšej sovy kuvička vrabčieho zo Štiavnických vrchov.V starších záznamoch ho spomína iba Ferianc 1977, ktorý uvádza, že kuvičok vrabčí hniezdi na Slovensku mimo iných oblastí aj v tomto pohorí.

Haja červená patrí na Slovensku medzi najvzácnejšie a najohrozenejšie druhy dravcov. Dobrou správou je, že v posledných rokoch jej populácia rastie. Odborníci z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku vyhodnotili údaje zozbierané počas tohtoročnej hniezdnej sezóny a výsledok ich príjemne prekvapil.

Tak ako školopovinné deti nastupujú do škôl, jeseň je aj obdobím nástupu mnohých operencov na migráciu. Najmä druhy, ktoré od nás zimujú najďalej – tzv. subsaharské migranty, už našu krajinu opustili. Bociany, kukučky, alebo „mestské stíhačky“ – dážďovníky, uvidíme na našom území až v roku 2022. Fenomén vtáčieho ťahu nedbá na počasie a aktuálne teploty. Inštinkt migrantov velí jasne – po výchove mláďat sa vydávajú na dlhú púť.

August je v ornitologickom svete spojený s bilancovaním hniezdnej sezóny. Členovia organizácie Ochrana dravcov na Slovensku preto vybrali päť naj pre dravce a sovy. Patrí sem rekordná hniezdna úspešnosť dvoch ohrozených druhov dravcov, kritický rok pre najvzácnejšieho sokola, najväčšia sova v hniezde najväčšieho dravca a bilancia sezóny najobľúbenejšej sovy. Monitoring a kľúčové opatrenia pre záchranu dravcov a sov sa v roku 2021 realizovali s významnou podporou Západoslovenskej energetiky, a.s., prostredníctvom Nadácie ZSE.

Pred tridsiatimi rokmi hniezdilo na Slovensku len niekoľko párov sokola rároha. Populácia na pokraji vyhynutia bola ohrozená vykrádaním hniezd, ťažbou lesných porastov – prirodzeného hniezdneho prostredia a zánikom pasienkov, kde žili sysle – najčastejšia korisť. Záchrana prišla v podobe okamžitej pomoci – odborníci z Ochrany dravcov na Slovensku oslovili Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu a. s. (SEPS), ktorá v 90-tych rokoch minulého storočia umožnila inštaláciu búdok na elektrické stožiare. 

Po opustení hniezda sú mláďatá ešte slabé, nedokážu dobre lietať. Často sadnú tam, kde sa unavia – vo dvore, na múriku, na parapete či balkóne. Potrebujú si oddýchnuť, načerpať energiu, kým opäť odletia. Niekedy to môže trvať aj viac dní. Dospelý pár by mal nelietajúce mláďatá prikrmovať tam, kde sa rozhodli pristáť. Ak je mláďa vitálne, čulé, bez zranení a vyzerá byť v poriadku, doprajte mu prosím čas a kľud. Báť sa ich nemusíte.

Foto: Beatrix Veselská