nase en dravce2

nase en sovy2

„Srdiečková sova“ je symbolom ohrozenej druhovej rozmanitosti

plamienka driemavá zdroj OchranaDravcovNaSlovenskuHeslom „Sme súčasťou riešenia“ si v sobotu 22. mája pripomíname Medzinárodný deň biodiverzity, ktorý v roku 1992 vyhlásila Organizácia spojených národov. Strata rozmanitosti životných foriem sa prejavuje aj na vtáctve, pričom niektoré druhy sa z našej krajiny úplne vytratili, iné sa darí vďaka snahe odborníkov chrániť. Plamienka driemavá, obľúbená sova s tvárou pripomínajúcou srdce, sa tiež ocitla na zozname druhov, ktorých populácia na Slovensku za posledné desaťročia rapídne klesla.

V súčasnosti patrí medzi najvzácnejšie a najviac ohrozené sovy, aké u nás hniezdia. Vďaka dlhodobej a cieľavedomej práci sa odborníkom podarilo vytvoriť podmienky pre hniezdenie plamienky aj tam, kde bola dlho nezvestná.

„Sova, plamienka driemavá, je na Slovensku jedným zo symbolov, ako rýchlo a zároveň nenápadne dokáže miznúť druh z voľnej prírody. V nížinných oblastiach kedysi hniezdila takmer v každej obci. Dnes spočítame páry na prstoch jednej ruky. Minulú sezónu, teda v roku 2020, sme evidovali hniezdenie 5 párov na západnom Slovensku, ktoré spolu vyviedli 55 mláďat, čo bol nový slovenský rekord plamienok za posledné roky. Štyri páry dohľadali členovia Ochrany dravcov na Slovensku a Štátnej ochrany prírody SR na juhozápade krajiny, jedno hniezdenie bolo zistené v okrese Partizánske. Tento rok sme zatiaľ potvrdili hniezdenie plamienok na dvoch lokalitách, pričom v búdkach sme našli spolu 5 mláďat. Akustickým monitoringom sme zistili nové lokality výskytu druhu aj na východnom Slovensku, na informácie o úspešnom hniezdení ešte čakáme,“ hovorí Kristián Bacsa z Ochrany dravcov na Slovensku.

„Osem rokov pravidelného monitoringu plamienky nám dalo jasný dôkaz o jej výraznom úbytku. To je dôvod, prečo realizujeme aktivity na jej záchranu, dlhodobo s finančnou podporou Západoslovenskej energetiky, a.s., tento rok prostredníctvom Nadácie ZSE. Už viac ako 10 rokov umiestňujeme po dohode s farmármi, na starostlivo vybraných lokalitách juhozápadného Slovenska, do hospodárskych budov špeciálne búdky. V súčasnosti ich je už vyše 60,“ informuje Bacsa.

„Za úbytkom plamienok stojí viacero faktorov. Hniezdo si nestavajú, využívajú rôzne dutiny v podkroviach hospodárskych budov. Tie sa ale pri rekonštrukcii často uzatvoria, čím priestor zanikne. Ďalšie nebezpečenstvo predstavujú jedy, keď plamienka skonzumuje myš alebo potkana, otráveného prípravkom proti hlodavcom. Objavili sa aj prípady plamienok prilepených na lepovej pasci na hlodavce. Množstvo plamienok uhynie na cestách, po kolízii s autami. V úzkych pásoch vegetácie okolo ciest totiž tieto sovy lovia, keď na intenzívne obrábaných, sterilných poliach nenachádzajú dostatok potravy,“ vysvetľuje Tomáš Veselovský z Ochrany dravcov na Slovensku.

„Medzi hlavnú potravu plamienok patrí hraboš poľný, hlodavec, ktorý poľnohospodárom spôsobuje značné škody na poľnohospodárskych plodinách. Plamienka tak patrí k tým druhom dravcov a sov, ktoré pomáhajú poľnohospodárom chrániť úrodu. V roku 2019 bola populácia hraboša na vysokej úrovni (tzv. gradácia), tento rok naopak, cítiť jeho výrazný úbytok. Preto nás nesmierne potešilo, že na jednej hniezdnej lokalite plamienok sme v búdke objavili až 5 vyliahnutých mláďat! Navyše, v rovnakom areáli, dokonca v jednej budove, hniezdi v ich blízkosti aj sokol myšiar a sova obyčajná! Ide o ojedinelý prípad vzájomného spolužitia inak konkurenčných druhov,“ uzatvára Veselovský.

 

Doplňujúce informácie:

  • Západoslovenská energetika, a.s. dlhodobo finančne podporuje aktivity na ochranu dravcov a sov na západnom Slovensku, vďaka čomu sa v prípade niektorých druhov podarilo zásadným spôsobom podporiť ich prežitie vo voľnej prírode.
  • Slovo „biodiverzita“ sa nachádza v slovníku väčšiny ľudí, ale bežne si neuvedomujeme jej veľký dosah na náš každodenný život. Ako pripomína organizácia Ochrana dravcov na Slovensku, aj na našom území máme varovné príklady, ktoré nás upozorňujú na rýchle zmeny v krajine a úbytok biodiverzity.
  • Väčšina ľudí sa už v živote s pojmom biodiverzita stretla, mnohí z nás si ju však spájajú iba s vysokým počtom druhov rastlín a zvierat. Za biodiverzitou sa však skrýva aj napĺňanie ľudských potrieb a celková kvalita nášho života. S úbytkom biodiverzity ľudstvo nenávratne stráca inšpirácie pri hľadaní nových liekov, konštrukčných materiálov či ďalších významných súčastí nášho bytia. V prírode funguje zložitá spleť vzťahov medzi organizmami. To čo vyhovuje jednému druhu, inému môže prekážať. V pestrej krajine si každý druh nájde svoje miesto. Kvôli uspokojeniu ľudských potrieb však robíme drastické zmeny v krajine. Naše prostredie prestávame vnímať ako náš jediný domov a premieňame ho iba na výrobný prostriedok potravín a materiálov. Intenzívnym využívaním krajiny narúšame krehkú pavučinu vzťahov medzi organizmami. Strácame tak pestrú krajinu a druhy.
  • Inštalácia búdok a monitoring hniezdnej populácie sú časťou dlhého procesu návratu ku krajine. Potrebujeme napraviť krivdy, ktoré sme v minulosti napáchali. Obnoviť medze, vetrolamy, mokrade. Najväčšou výzvou spoločnosti je nastaviť pravidlá, akým spôsobom krajinu využívať citlivo, brať si z nej len toľko, koľko potrebujeme a vie nám sama dať. Pre svetlú budúcnosť generácie po nás, vedieť kedy viac nepotrebujeme a to čo máme, nám stačí na spokojný život. Záleží na každom jednom z nás, pretože „Sme súčasťou riešenia“.
  • Plamienka driemavá v minulosti obývala takmer každú kostolnú vežu a poľnohospodársky dvor. V roku 2000 sa na Slovensku jej hniezdna populácia odhadovala až na 400 - 600 párov. Dnes je hniezdenie natoľko ojedinelé, že sa tešíme z každého páru. Za posledných 30 rokov jej populácia na území Slovenska zaznamenala dramatický pokles.
  • Búdky predstavujú pre plamienky bezpečné hniezdne prostredie, mláďatá sú chránené pred predátormi a vyrušovaním. Hoci ich nazývame búdkami, v skutočnosti majú rozmery ako búda pre stredne veľkého psa (1 x 0,5 x 0,5 m). Plamienky majú rady priestor. V rokoch, keď je na poliach dostatok hrabošov, dokážu hniezdiť dvakrát, výnimočne aj trikrát počas sezóny. V takomto „hrabošom roku“ môžu naraz vychovávať až 10 mláďat.
  • Ochrana dravcov na Slovensku spolupracuje s viacerými poľnohospodárskymi družstvami, ktoré sa rozhodli pomocou prirodzených predátorov hraboša poľného – plamienky driemavej, myšiarky ušatej a sokola myšiara, chrániť svoju úrodu. Spolupráca spočíva v inštalácii búdok a tzv. Téčok, resp. poľných barličiek pre dravce a sovy, ktoré ich využívajú na odpočinok a lepší rozhľad pri love.

mláďa plamienky driemavej zdroj OchranaDravcovNaSlovensku

Mláďa plamienky driemavej (zdroj: Ochrana dravcov na Slovensku)

Copyright © 2015. All Rights Reserved.