nase sk dravce2

nase sk sovy2

Orol kráľovský (Aquila heliaca)

Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku

Areál orla kráľovského sa tiahne od strednej Európy cez Ukrajinu, Turecko a juh Ruska až po strednú Sibír. V globálnom meradle patrí medzi veľmi ohrozené dravce. V Európe je jeho populácie značne rozdrobená, rozšírenie ostrovčekovité a jeho početnosť v Európe je len približne 400-500 párov. Na Slovensku hniezdi v juhozápadnej a juhovýchodnej časti štátu, predpokladá sa, že niekoľko málo párov by mohlo hniezdiť aj na juhu stredného Slovenska.

Poznávanie v prírode

Orol kráľovský je našim tretím najväčším dravcom. Váži do 4 kg a v rozpätí krídel dosahuje 180-210 cm. Dospelého jedinca možno poznať podľa čiernohnedého sfarbenia, krémovo- žltého temena a dvoch charakteristických svetlých škvŕn na lopatkách. Chvost je sivý so širokou tmavou koncovou páskou. Mladé vtáky sú svetlohnedé so škvrnami na brušnej strane tela, s tmavými letkami a chvostom. Predný okraj krídla je väčšinou rovný, krídla neohýba tak často ako orol skalný.

Prostredie

Pôvodne bol stepným druhom. U nás hniezdi časť populácie v predhoriach až stredne vysokých pohoriach, časť v pahorkatinách a v nížinách v poľnohospodárskej krajine. Niektoré páry striedajú v jednotlivých rokoch hniezda v pohoriach a nížinách.

Ťah

Nedospelé vtáky sú sťahovavé, zimujú v juhovýchodnej Európe prípadne až na Blízkom východe; dospelé jedince sú stále až prelietavé, zimujú na hniezdisku alebo v priľahlej nížine, výnimočne preletujú až na juh strednej Európy.

Rozmnožovanie

Páry sú stále a zdržujú sa spolu aj v mimohniezdnom období. Sú verné hniezdnemu teritóriu. To obsadzujú v priebehu februára. Hniezdo stavajú obaja partneri. Býva umiestnené na vysokých stromoch, často blízko okraja lesa, v stromoradiach, prípadne aj na solitérnych stromoch. Často je vo vrcholci stromu. Hniezdiť začína koncom marca. Znáša 2-3 vajíčka, na ktorých sedí takmer výhradne samica 41-44 dní. V období inkubácie sú orly kráľovské veľmi citlivé na vyrušovanie, preto je potrebné v tomto období zabezpečiť pozastavenie prípadných lesných a poľnohospodárskych prác v okolí hniezda, ako aj zamedziť rušeniu turistami. U orla kráľovského je kainizmus na rozdiel od jeho príbuzných orla skalného a orla krikľavého len zriedkavý a často vyvádza dve či tri mláďatá. Výchova mláďat na hniezde trvá okolo 70 dní. Vyletujú najčastejšie v druhej polovici júla.

Potrava

Potravou orla kráľovského sú najmä stredne veľké cicavce- sysle, chrčky, potkany, lasice, mladé zajace, ale aj drobné hlodavce. Menej loví aj vtáky, napr. holuby, bažanty, jarabice. Nepohrdne ani zdochlinami. Zriedkavo loví aj hmyz alebo obojživelníky. Korisť hľadá z krúživého letu alebo z nejakej vyhliadky, napr. zo stromu alebo zo stĺpu.

Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana

Početnosť na Slovensku sa v súčasnosti odhaduje na 45-50 hniezdiacich párov. Predpokladá sa, že sa u nás rozšíril až po druhej svetovej vojne, snáď v súvislosti s otepľovaním podnebia. Na východnom Slovensku sa stále prejavuje pomalý rast početnosti hniezdnej populácie, na západnom je populácia viac-menej stabilná.

Najdôležitejšími negatívnymi faktormi spôsobujúcimi neúspešnosť hniezdenia sú padanie hniezd a už spomínané vyrušovanie v čase inkubácie. Veľa orlov kráľovských hynie na stĺpoch smrti.

Použitá literatúra:

  • Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 688 pp.
  • del Hoyo J., Elliot A. & Sargatal (eds.), 1994: Handbook of the Birds of the World, Vol. 2: New World Vultures to Guineafowl. Lynx Edicions, Barcelona.
  • Ferianc O., 1977: Vtáky Slovenska 1. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
  • Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), 1997: The EBCC atlas of european breeding birds – their distribution and abundance. T and AD Poyser, London.
  • Hudec K., Černý W. (eds.), 1977: Fauna ČSSR- Ptáci 2. Academia, Praha, 893 pp.
  • Mebs T., 2004: Dravci Evropy. Víkend, Český Tešín.245 pp.
  • Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77. Academia, Praha.

Online poznávací systém

Videli ste v prírode dravca, ktorého neviete identifikovať?

Skúste náš online poznávací systém, ktorý Vám na základe niekoľkých otázok pomôže určiť aký druh ste videli.

Systém obsahuje niekoľko otázok, ktorými budete postupne prechádzať, pričom je vždy možné vybrať jednu, alebo viac z ponúkaných možností. Na konci sa vám zobrazí výsledok - jeden alebo viacero druhov, ktoré spĺňajú Vami zadané kritériá.

Copyright © 2015. All Rights Reserved.

RPS - Ochrana dravcov na Slovensku