nase sk dravce2

nase sk sovy2

Orliak morský (Haliaeetus albicilla)

Orliak morsky Jozef ChavkoRozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku

Obýva severnú Palearktídu od Japonska až po Škótsko a Island. Areál jeho rozšírenia zasahuje aj do Grónska. Na juhu siaha jeho areál od Chorvátska a Kaspického mora v Európe a 30° až 40° s. z. š. v Ázii. Na severe siaha areál až približne po 70° s. z. š., v Európe po Barentsovo more a po severnú Sibír v Ázii. Priame prenasledovanie v Európe v 18. a 19. storočí zreteľne zmenšilo jeho areál a v tomto období vymizol v Írsku, Dánsku, Rakúsku, Portugalsku, Španielsku, na Sardínii, Corzike a Malte. Najväčšie počty sa zachovali v Nórsku (1500-2000 párov), Rusku (cca 1000 párov), Poľsku (300-500 párov); hniezdi aj v Nemecku, Švédsku, Fínsku, Bielorusku, Chorvátsku, Ukrajine, Islande, Estónsku a niekoľkých ďalších krajinách. Na Slovensku hniezdi pri Dunaji, pri Morave a pri Zemplínskej Šírave.

Poznávanie v prírode

Orliak morský je našim najväčším hniezdiacim dravcom. Dosahuje rozpätie krídel až 240 cm a samica môže vážiť až 8 kg. Veľkosť ako aj viaceré ďalšie znaky, napr. klinovitý chvost, ktorý je u dospelých biely, a veľmi masívny zobák ho činia nezameniteľným s inými druhmi. Krídla sú dlhé, široké, s výrazným prstovitým roztiahnutím letiek. Let nie je veľmi obratný. U dospelých je temeno a tyl nápadne svetložltý. Mladé vtáky sú celkove tmavšie než dospelé.

Prostredie

Obýva predovšetkým morské pobrežia. U nás žije v blízkosti veľkých riek a vodných nádrží, s dostatkom rýb a vodných vtákov. V blízkosti musia byť staré lesy s veľkými stromami alebo na morskom pobreží skalné bralá.

Ťah

Dospelé vtáky zo stredoeurópskej oblasti sú väčšinou stále a zimu trávia v blízkosti hniezdiska. Mladé vtáky sú potulné až sťahovavé a zimujú v západnej alebo južnej Európe. Severské vtáky sú sťahovavé a môžu u nás zimovať.

Rozmnožovanie

Páry orliakov sú stále po mnoho rokov a väčšinou sa rozpadajú len po smrti niektorého z partnerov. Hniezdi pomerne skoro, zásnubné lety a stavba hniezda začínajú už koncom decembra. Súčasťou svadobných letov je chytanie sa pazúrmi vo vzduchu, doprevádzané hlasným volaním. Hniezdi na vysokých mohutných stromoch, najčastejšie na topoľoch, bukoch a boroviciach. Na hniezdo musí byť dobrý prílet. Počas hniezdenia je citlivý na vyrušovanie. Hniezdo je veľmi veľké. Väčšinou má pár v teritóriu niekoľko hniezd, ktoré striedavo používa. 1-3 vajíčka znáša samica už v druhej polovici februára alebo začiatkom marca. Inkubácia trvá 36-40 dní. Sedí hlavne samica, na krátko striedaná samcom. Hniezdna starostlivosť trvá 80-90 dní. Ešte aspoň dva mesiace po vyletení sú mláďatá potravne plne závislé na rodičoch, ktorí ich kŕmia. Pohlavnú dospelosť dosahuje až približne vo veku 5 rokov.

Potrava

Potravná skladba orliaka je pestrá. Najväčšiu časť jeho potravy tvoria ryby, nasledované malými až stredne veľkými cicavcami a najrozličnejšími druhmi vtákov. Často požiera aj zdochliny, najmä v zime.

Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana

Orliak hniezdil na slovenskej strane Dunaja do polovice 60-tych rokov. Jeho vymiznutie na Slovensku po tomto období súvisí s celkovým poklesom európskej populácie v 60-tych a 70-tych rokoch, ako dôsledok prílišnej chemizácie prostredia, ale aj ako dôsledok priameho prenasledovania človekom- odstrely, zber vajíčok, chytanie do klepcov, sokoliarstvo. Od 80-tych rokoch sa začala populácia zväčšovať a čoraz častejšie sa objavovali orliaky aj u nás, predovšetkým v zimnom období. Prvé dva páry zahniezdili na našom území opäť po viac než 30 rokoch v roku 1998. V súčasnosti hniezdi orliak pri veľkých riekach a vodných nádržiach Slovenska v počte asi 6 párov. Početnosť zimujúcej populácie je podstatne vyššia, odhaduje sa, že u nás zimuje okolo 60-80 vtákov. K najdôležitejším negatívnym vplyvom na tento druh u nás možno považovať exploatáciu lužných lesov a ich okolia, ktorú zapríčiňuje lesné hospodárstvo, športové a rekreačné využívanie krajiny. Žiaľ, stále sa objavujú aj prípady nelegálneho odstrelu a trávenia.

Použitá literatúra:

  • Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 688 pp.
  • del Hoyo J., Elliot A. & Sargatal (eds.), 1994: Handbook of the Birds of the World, Vol. 2: New World Vultures to Guineafowl. Lynx Edicions, Barcelona.
  • Ferianc O., 1977: Vtáky Slovenska 1. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
  • Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), 1997: The EBCC atlas of european breeding birds – their distribution and abundance. T and AD Poyser, London.
  • Hudec K., Černý W. (eds.), 1977: Fauna ČSSR- Ptáci 2. Academia, Praha, 893 pp.
  • Mebs T., 2004: Dravci Evropy. Víkend, Český Tešín.245 pp.
  • Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77. Academia, Praha.

Foto: Jozef Chavko

 

Fotogaléria našich dravcov:

Online poznávací systém

Videli ste v prírode dravca, ktorého neviete identifikovať?

Skúste náš online poznávací systém, ktorý Vám na základe niekoľkých otázok pomôže určiť aký druh ste videli.

Systém obsahuje niekoľko otázok, ktorými budete postupne prechádzať, pričom je vždy možné vybrať jednu, alebo viac z ponúkaných možností. Na konci sa vám zobrazí výsledok - jeden alebo viacero druhov, ktoré spĺňajú Vami zadané kritériá.

Copyright © 2015. All Rights Reserved.

RPS - Ochrana dravcov na Slovensku