Kuvik obyčajný (Athene noctua)

kuvik obycajny Bedrich LandsfeldRozšírenie vo svete a v Európe

Turkestansko-mediterárnny typ, rozšírený v palearktíde. Bol vysadený vo Veľkej Británii a na Novom Zélande. Stály druh, severnejšie populácie veľmi trpia krutými zimami a severná hranica areálu rozšírenia tak výrazne kolíše.

Na severe areálu je početnosť nižšia ako na juhu. Vysoke denzity stále dosahuje v miernejších klimatický podmienkach a tam, kde sa praktizuje extenzívne poľnohospodárstvo. V krajinách s prevládajúcou intenzívnou poľnohospodárkou výrobou početnosť obyčajne klesá, ako je to vo Veľkej Británii, v Holandsku a v Nemecku.

Hniezdna populácia v okolitých štátoch: Nemecko 6000 párov s katastrofálnym poklesom na území bývalej NDR, Rakúsko 60 párov, Česko 500 - 1000 párov, Poľsko 1000 - 3000 párov, Maďarsko 1500 - 2000 párov, Ukrajina 11 000 - 12 000 párov v roku 1988.

Poznávanie v prírode

Malý, má veľkú, široko zaguľatenú hlavu, dlhé nohy a krátky chvost. Ak je vyplašený, často sa vzpriami a v rozčúlený sa ukláňa. Lieta rýchle, na dlhšie vzdialenosti vlnovkovite, podobne ako ďatle.

Z vrchu je biely, s bielymi bodkami, zospodu belavý, husto hnedo čiarkovaný. Belavé nadočné prúžky mu dodávajú zamračený výraz. Oči sú žltej farby.

Prostredie

Druh je rozšírený vo všetkých nížinách a kotlinách južného Slovenska. Údoliami riek vystupuje aj do severnejších kotlín. Vo vyššie položených kotlinách je výlučne synantropný.

Otvorená krajina s jednotllivými stromami, parky, sady, staré stromoradia, skaly, cintoríny. Dnes sú preň najrozšírenejším typom prostredia dedinské sídla s hospodárskymi budovami, maštaľami a skladmi.

Nechýba ani vo veľkých mestách, kde obýva panelové sídliska. Dôležitou zložkou sú nízke trávne porasty, kde zbiera hlavne v dobe hniezdenia potravu.

Ťah

Stály, ojedinele prelietavý vták. Žiaden z výsledkov iných európskych krúžkovacích staníc nepresahuje vzdialenosť preletu nad 300 km (Cramp a spol. 1988). Zimné rozšírenie je na Slovensku zhodné s hniezdnym rozšírením.

Rozmnožovanie

Väčšina párov žije v trvalom zväzku po celý život. Tok prebieha od konca febrára do apríla za častých hlasových prejavov a je závislý na klimatických podmienkach. Hniezdnu dutinu volí samec. Ku kopulacii dochádza zásadne mimo dutinu. K hniezdeniu používa dutiny v starých stromoch, najmä vŕb, otvory pod strechami, holubníky, kostoly, búdky a pod.

Začiatok znášky je od konca marca do polovice mája. Hniezdi 1x do roka, v prípade straty vajec alebo mláďat, spravidla nasleduje náhradná znáška. Počet vajec v znáške sa pohybuje od 3 - 6 ks. Tvar vajec je guľatý, príp. mierne oválny. Vajcia sú čisto biele, slabo lesklé, spravidla znečistené od vývržkov a zbytkov potravy. Sú znášané najčastejšie v dvojdňových intervaloch. Na násade sedí iba samica, sedieť začína od predposledného alebo posledného vajca. Doba sedenia na vajciach je 24 - 25 dní. Samica mláďatá internzívne zahrieva iba v prvom týždni života. V prvých dňoch mláďat v hniezdnej dutine kŕmi iba samica, ktorej potravu prináša samec. Neskôr kŕmia obaja rodičia. Hniezdna dutina nie je čistená od vývržkou a zbytkov potravy, čo často, za vlhkého počasia môže viesť k úhynu mláďat, ktoré majú zlepené perie a môžu tak ľahko prechladnúť. Hniezdnu dutinu opúšťajú vo veku asi 30 - 35 dní, ešte ako nie úplne vzletné. Po opustení dutiny sa zdržujú v okolí hniezda, kde sú dokrmované rodičmi. Pohlavne dospievajú ešte pred dosiahnutím prvého roku života.

Potrava

Loví predovšetkým v otvorenej, parkovitej až stepnej krajine. Korisť hľadá predovšetkým z pozorovateľne, z vyvýšeného miesta, len veľmi vzácne počas letu. Je súmračnou sovou, bežne tiež loví aj počas dňa, ale hlbokej noci sa vyhýba. Predpokladá sa, že loví predovšetkým pomocou zraku a až potom pomocou sluchu.

Potravu loví takmer výhradne na zemi. Tvoria ju najmä väčší bezobratlovci (najmä chrobáci, dážďovky, ale aj slimáci) a menší hlodavci. Počas zimy sa však dokáže uživiť výhradne aj pomocou hlodavcov. Je to bojovný vták a trúfne si aj na lasicu alebo potkana.

Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana

Hniezdna populácia na Slovensku je odhadovaná na 800 - 1000 hniezdnych párov. Hlavné ohrozenie pre druh predstavuje intenzívne poľnohospodárstvo, veľkoplošné monokultúry plodín a používanie insekticídov a rodenticídov. K znižovaniu početnosti môže prispievať aj strata hniezdnych príležitostí, strety s dopravnými prostriedkami a najmä v severnejších oblastiach areálu aj tuhé zimy. Z prirodzených predátorov má najväčší význam asi kuna skalná, s ktorou kuvik často zdieľa podobný synantropný biotop. Ochranu druhu môže zaistiť zvyšovanie diverzity poľnohospodárskej krajiny a obmedzovanie používania pesticídov.

V mnohých Európskych krajinách sa úspešne osvedčili hniezdne búdky. Optimálne rozmery sú: dĺžka 80 - 100 cm, vnútorné rozmery 16 x 16 cm, vletový otvor 6,5 cm (prípadne 8 x 15 cm).

Z hľadiska ochrany hniezd pred predátormy, najmä kunou, je významná prítomnosť medzisteny za vletovým otvorom. Šírka takto vzniknutej predsiene je asi 7 cm. Vstupujúci kuvik tak prechádza troma otvormi, vletovým otvorom o priemere 6,5 cm, pod prepážkou obdĺžnikom asi 7 x 10 cm a znovu otvorom o priemere 6,5 cm. Kuna sa síce môže pretiahnuť otvorom o priemere 6,5 cm, ale ostrá zátačka do "S" jej nedovolí preniknúť ďalej do hniezda. Vhodné je tiež oplechovanie vletového otvoru. Pre čistenie, ako aj kontrolu búdok je vhodné vyrobiť odnímateľnú strechu, bočnú alebo zadnú stranu steny búdky.

Výška umiestenenia búdok nad zemou by nemala byť menej ako 2 - 3 m.

Použitá literatúra - sovy

  • Bejček V., Šťastný K., Hudec K., 1995: Atlas zimného rozšíření ptáků v České republice 1982 - 1985, Nakladateľstvo H&H Jinočany.
  • Čaputa A., Holčík J., 1987: Atlas chránených živočíchov Slovenska. Obzor, Bratislava.
  • Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
  • Hudec K., Šťastný K., 2005: Fauna ČR, Vtáci 2/II. Academia, Praha.
  • Karaska D., 2005: 5. správa Slovenskej faunistickej komisie pre ornitológiu. - Tichodroma 17: 120.
  • Mlíkovský J., 1998: Potravní ekologie našich dravců a sov. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 11. Vydal 02/09 ZO ČSOP Vlašim.
  • Sauer F., 2003: Vtáky polí, lesov a lúk. Ikar, Bratislava.
  • Snow & Perrins, 1998: The Birds of the Western Palearctic. Volume 1, Non-passerines. Oxford University Press.
  • Svensson L., Grant P., 1999: Bird guide. Harpen Collins Publisher, London.
  • Tomiałojć L., Stawarczyk T., 2003: Awifauna Polski. Rozmieszczenie, liczebność i zmiany. Tom II. PTPP "pro Natura". Wroclaw
  • Walasz K., 2000: Atlas ptaków zimujących Małopolski. Małopolskie Towarzystwo Ornitologiczne, Kraków.
  • Walasz K., Mielczarek P., 1992: Atlas ptaków lęgovych Małopolska 1985 - 1991. Biologica Silesiae, Wroclaw
  • Zasadil P., 2001: Ptačí budky a další způsoby zvyšování hnízdnich možností ptáků. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 20. Vydal Ústřední výkonná rada ČSOP.

Foto: Bedřich Landsfeld