Náhradné príbytky pomáhajú vtáctvu prežiť

Niektorí ľudia si myslia, že príroda nepotrebuje pomoc ľudí a vystačí si sama. Opačný prístup zvolili odborníci z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku. Už viac ako 40 rokov umiestňujú do prírody búdky pre vtáctvo ako kompenzáciu drastických zmien, ktoré spôsobili zničenie ich pôvodného hniezdneho priestoru. Skutočnosť je taká, že niektoré vtáčie druhy sú dnes na búdky naviazané do takej miery, že by bez pomoci človeka pravdepodobne na našom území vyhynuli.

kuvik obycajny zdroj Filip Reipricht

„V dnešných hospodárskych lesoch, ktoré často nadobúdajú charakter plantáží na drevo, niet miesta pre staré stromy s vhodnými dutinami. Aj v ovocných sadoch a záhradách sú zriedkavé staré bútľavé stromy. Z pasienkov a okolia vôd zmizli tzv. hlavové vŕby, ktoré pravidelným orezávaním vytvárali bútľavé „hlavy“. Aj v mestách sú staré stromy odstraňované z rôznych dôvodov skôr, ako v nich vznikne hoci len malá dutinka. A tak odkedy si to ľudia uvedomujú, stalo sa vyvesovanie búdok najčastejším spôsobom pomoci človeka vtákom,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS).

„Búdky využívajú na hniezdenie sokoly či sovy, ktoré si nestavajú vlastné hniezdo a nájdu si stavby iných druhov, ako aj druhy pôvodne hniezdiace v dutinách stromov (vyhĺbených inými druhmi), či v priestoroch hospodárskych budov.  Umiestňujeme ich tam, kde majú cieľové druhy vhodné podmienky na život, predovšetkým dostatok potravy a bezpečia,“ informuje Slobodník.

„V búdkach na stožiaroch elektrických vedení hniezdi takmer celá známa populácia sokola rároha. Náhradné príbytky v hospodárskych budovách pomáhajú prežiť ikonickej sove, plamienke driemavej a populárnemu kuvikovi obyčajnému. Zaujímavosťou je pár kuvika, ktorý tento rok obsadil búdku vo voľnej krajine. Je to niekde bežný, no na Slovensku zatiaľ vzácny prípad. V búdke nás potešili štyri krásne mláďatká,“ upresňuje Slobodník.

„Vo voľnej krajine sa v búdkach páči aj sokolovi myšiarovi a myšiarke ušatej. Tieto druhy patria medzi najpočetnejšie dravé vtáky a využívajú sa aj na tzv. biologickú ochranu. Keďže ich najčastejšou korisťou je známy škodca plodín, hraboš poľný, spolupracujeme s farmármi pri inštalovaní búdok a konštrukcií v tvare T na ich území, aby malo vtáctvo lepšie podmienky na hniezdenie aj lov. Našu prácu už viac ako 20 rokov podporuje Západoslovenská energetika, a.s. Agendu súvisiacu s búdkami zastrešuje aj program 3DodZSE – Dávame domov dravcom, vďaka nemu pribudlo do krajiny niekoľko sto nových domovov. Môžeme tak napríklad sledovať vývoj populácie sokola myšiara v búdkach na stožiaroch elektrického vedenia a skúmať biologickú ochranu okolitých plodín v praxi,“ hovorí Slobodník.

„Z búdok pochádzajú aj ďalšie zaujímavosti. Od návratu sokola sťahovavého na naše územie, teda približne od roku 1994, nebolo známe iné hniezdenie ako v skalnom prostredí. V roku 2019 však zahniezdil jeden pár na buku v pohorí Tribeč. Keď sa strom zlomil, prijal hniezdny pár búdku, pomerne náročne inštalovanú našimi členmi na zvyšok pôvodného kmeňa. Sokoly hniezdia i tento rok, ide teda o jediný známy pár sokola sťahovavého v búdke na našom území. Vo veľkej búdke neďaleko Dunajskej Stredy, určenej prednostne pre sokola rároha, sa tento rok zapáčilo našej najväčšej sove, výrovi skalnému, čo je u nás ojedinelý prípad,“ uzatvára Slobodník.

Doplňujúce informácie:

budka_na_stoziari_ZSD.JPG budka_pre_kuvika_obycajneho_Filip_Reipricht.jpg instalacia_budok_na_stoziare_ZSD.JPG

kuvik_obycajny_zdroj_Filip_Reipricht.jpg mladata_mysiarky_usatej_z_budky.jpg mladata_sokola_mysiara_vyliahnute_z_budky_na_stoziari_ZSD.jpg

plamienka_driemava.jpg sokol_cervenonohy.jpg sokol_mysiar.jpg