Končí sa jesenná migrácia, milióny vtákov do cieľa nedorazia

Jesenná migrácia vtákov pomaly končí, no napriek tomu naša krajina neostáva na zimu úplne pustá. Okrem známych sýkoriek, vrabcov, či ďatľov k nám priletí niekoľko zaujímavých druhov. Nie všetky jedince majú šťastie a aj vinou človeka skončia svoju púť skôr, než priletia do vytúženého cieľa.JChavko otravena haja

 „Aktuálne migrujú posledné jedince z druhov, ktoré zimujú najmä v oblasti Stredomoria. Ide o vrchárky modré, strnádky trsťové, či červienky. Zaujímavé je, že kým u nás zimujú najmä severské populácie týchto druhov, naše jedince odlietajú do „dovolenkových destinácií“ ako sú Taliansko, Španielsko, či Francúzsko. Zároveň cez Európu migrujú aj niektoré vtáčie druhy z Ázie. Odborníci odhadujú, že do pohybu sa na týchto kontinentoch každoročne dáva 2,1 bilióna vtákov! Migrácia je opradená rúškom tajomstva a niektoré zákonitosti stále čakajú na svoje objasnenie,“ uvádza Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

„Viaceré druhy z našich končín dočasne odleteli, iné k nám v tomto období prilietajú. Zo spevavcov sú zimnými hosťami drozdy červenkavé, či stehlíky čečetky, z dravcov napríklad kane sivé a sokoly kobce. Na prechádzke popri vodnom kanáli, či na podmáčaných lúkach v nížinných oblastiach môžeme vyplašiť myšiarku močiarnu. Ide o druh sovy, ktorá u nás vzácne hniezdi, ale hlavne k nám prilieta na zimu,“ dopĺňa Tomáš Veselovský z tímu Pannon Eagle LIFE.

„Množstvo vtákov sa na jar už na hniezdiská nevráti. Okrem prirodzených dôvodov, ako sú úhyny v dôsledku choroby či predácie, za množstvom obetí stojí človek. Experti odhadujú, že až 25 miliónov vtákov je každoročne zabitých z dôvodu ilegálneho lovu, ktorý má na niektorých miestach masový charakter. Tieto obete tvoria najmä spevavce (20 miliónov), pri dravcoch je odhad viac než 100 tisíc zabitých jedincov. Len v Sýrii, Libanone, Taliansku a Egypte ročne takto zbytočne zahynie spolu 18 miliónov vtákov, pričom veľká časť je po zastrelení ponechaná v prírode, ľudia ich teda lovia len pre zábavu,“ informuje Slobodník.

„Aby sme nehovorili len o iných krajinách, na Slovensku je tiež rozšírené úmyselné zabíjanie chránených druhov vtákov, ktoré cieli aj na veľmi vzácne druhy dravcov, ako sú sokol rároh, orol kráľovský, či haja červená. Pritom tie na Slovensku rátame len v desiatkach jedincov. Aktuálne sa v rámci projektu LIFE Pannon Eagle, v spolupráci s Políciou Slovenskej republiky a Štátnou ochranou prírody, venujeme preventívnym terénnym kontrolám tých lokalít, kde v minulosti dochádzalo k nelegálnej činnosti. Otrávené návnady vyhľadávajú policajné služobné psy, vycvičené na tento účel. Tieto aktivity sú z dlhodobého hľadiska kľúčové. Napríklad, v Taliansku za 20 rokov pravidelného monitoringu a odhaľovania nelegálnych aktivít nastalo rapídne zníženie prípadov a my veríme v rovnaký scenár,“ uzatvára Veselovský.

Doplňujúce informácie:

  • Začiatok jesennej migrácie je podmienený „vnútornými biologickými hodinami“, ktoré sú riadené dĺžkou svetelnej časti dňa. Napríklad trsteniarik spevavý odlieta už v júli, aby na svoje zimoviská v južnej Afrike doletel začiatkom decembra.
  • Doba príletu na zimovisko je veľmi variabilná a druhovo špecifická. Napr. trsteniarik spevavý putuje cez európsky kontinent veľmi rýchlo, avšak po prílete do oblasti severnej Afriky mu cesta na ešte južnejšie situované zimoviská trvá takmer pol roka! Dážďovníky vďaka výborným letovým schopnostiam dokážu zdolať 500 km denne, sever Afriky dosiahnu už začiatkom augusta. Následne tiež v tempe poľavia, aby sa na zimoviskách objavili v októbri či novembri.
  • Klimatická zmena už mení migračné správanie niektorých druhov, resp. častí ich populácií. Migračná cesta bocianov bielych sa skracuje a na svoje hniezdiská prilietajú o niekoľko dní skôr. Rovnako sa mení migračná trasa penice čiernohlavej, kde kedysi migrant v oblasti Stredomoria či Blízkeho východu začína migrovať na Britské ostrovy. Tamojšia klíma v kombinácii s masívnym prikrmovaním spôsobuje úspešné prežívanie zimujúcich jedincov.

Úspešnosť migrácie ovplyvňuje i človek, napríklad vytvorením dostupných potravných zdrojov. U putujúcich spevavcov predstavujú okrem hmyzu bohatý zdroj potravy dozreté plody báz a svíbov. Obľúbená je slnečnica, či semená na strniská po obilninách.

  • Viac o projekte „Ochrana orla kráľovského znížením mortality spôsobenej človekom v Panónskom regióne“ (LIFE15 NAT/HU/000902), skrátene Pannon Eagle LIFE, sa dozviete na webe: www.imperialeagle.eu/sk
  • Projekt bol podporený Európskou úniou v rámci programu LIFE a Ministerstvom životného prostredia SR. Významnou mierou prispieva k zlepšeniu podmienok kritériových druhov vtákov v územiach siete Natura 2000.

logo pannon