Hniezdenie „mestských“ sokolov môže skomplikovať menej potravy

sokol mysiar

Trendom posledných rokov je zvyšovanie zastúpenia vtáčích druhov, ktoré sa prispôsobili životu v mestách a využívajú všetky benefity, ktoré im toto prostredie ponúka. Stálicou v tejto skupine je sokol myšiar – okrem prirodzených hniezd si v intraviláne s obľubou vyberie parapet, balkón, výklenok, kvetináč. Výstelku nepotrebuje, stačí mu zemina či holý priestor. Ak sa usadí u vás, obavy sú zbytočné – stačí mu kľud počas hniezdenia, kým lokalitu neopustia mláďatá.

„Sokol myšiar patrí medzi malé sokoly, vo voľnej krajine si na výchovu mláďat vyberá hniezda iných druhov vtáctva, alebo búdky. Vlastné hniezda si nestavia, preto vytváranie náhradných možností aj pre tento druh patrí medzi naše pravidelné aktivity. Súčasťou je následná údržba a monitoring obsadenosti,“ vysvetľuje Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

„V prírode tvorí najdôležitejšiu zložku potravy sokola myšiara známy škodca plodín, hraboš poľný. Túto preferenciu využívame v spolupráci s poľnohospodármi na zavedenie biologickej ochrany polí – inštalujeme búdky a tzv. barličky na dosadanie dravcov. Od roku 2019 sme začali v spolupráci so Západoslovenskou distribučnou, a.s., umiestňovať búdky aj na stožiare elektrického vedenia v Trnavskom kraji. Sokoly búdky okamžite obsadili, tento rok pribudli ďalšie a spolu ich tu je už viac ako 60. Miestni farmári sú radi, že majú okrídlených pomocníkov pri boji s hrabošom,“ hovorí Slobodník.

„Zatiaľ čo v roku 2019 bol hraboš v mnohých regiónoch premnožený a spôsoboval veľké škody na úrode, tento rok pozorujeme na viacerých miestach mimoriadne nízky stav populácie. Bol som svedkom sokolích súbojov o iné zložky potravy, ktorých dostupnosť je tiež pomerne nízka (napr. hmyz). Našiel som aj jedince, ktoré následkom takýchto súbojov prišli o život, čo je naozaj znak kritickej situácie. Na druhej strane v menej poľnohospodársky intenzifikovaných oblastiach prebieha hniezdenie veľmi podobne ako v predošlých rokoch, čo naznačuje, že tu je krajina z hľadiska biodiverzity na tom lepšie,“ informuje Slobodník.

„Aktuálne už prebieha hniezdenie väčšiny párov sokola myšiara aj v rámci miest, preto ich občas voláme aj mestské či sídliskové sokoly. Prezradia ich typické, hlasné zvukové prejavy, ktorými navzájom komunikujú a spestrujú mestské prostredie, krúžiac nad našimi hlavami,“ približuje Slobodník.

„V mestách má sokol myšiar pestrejší jedálniček, nedostatok hraboša kompenzuje vtákmi, netopiermi, či jaštericami. V ojedinelých prípadoch dokáže loviť napr. mláďatá belorítok tak, že sa vešia na hniezda a tie pod váhou spadnú. Tešíme sa vždy, keď sú ľudia tolerantní voči okrídleným podnájomníkom, ktorí sa usídlia v ich kvetináči, na parapete, či na balkóne. Mnohí sa s nami delia o radosť z priebehu hniezdenia. Vďaka ľuďom sme sa od roku 2018 dozvedeli o viac ako stovke hniezd, z ktorých vyletelo od tohto času niekoľko stoviek mláďat. Informácie nám umožnili pomôcť pri adopcii opustených mláďat, záchrane zranených jedincov, či zlepšení prehľadu o pohybe označených jedincov, potravnej špecializácii a podobne. Aj tento rok budeme vďační za každý údaj, ktorý nám ľudia poskytnú cez formulár na adrese www.dravce.sk/postolka, kde zároveň nájdu najčastejšie otázky, ktoré pomôžu lepšie zvládnuť spolunažívanie,“ uzatvára Slobodník.

 

sokol-mysiar-1.jpg sokol-mysiar-2.jpg sokol-mysiar-3.jpg

sokol-mysiar-4.JPG sokol-mysiar-5.JPG sokol-mysiar-6.JPG