Zábavná pyrotechnika môže byť nebezpečná pre ľudí aj prírodu

Vtaky a ohnostroje

Ohlušujúce výbuchy, svetelné záblesky, dym. Novoročný ohňostroj je nevyhnutnou súčasťou osláv pre mnohých ľudí.  Málokto sa však zamyslí nad tým, aké dôsledky má pyrotechnika na malé deti či zvieratá v našich domácnostiach a v prírode. Zvukový efekt ohňostroja dosahuje hodnotu až 150 decibelov. A potom ticho. Vystrašené zvieratá doslova utečú z oblastí, kde sa predtým zdržiavali. Dobrým príkladom sú kŕmidlá. Tam, kde bol dovtedy život, býva niekedy po silvestrovskej noci pusto.

„Denné druhy vtáctva v noci odpočívajú. Potrebujú šetriť drahocennú energiu a cez deň si zohnať potravu. To, že vtáctvo nevidíme, neznamená, že nie je práve tam, kde sme sa rozhodli odpáliť petardu či svetlicu. Vyrušenie v podobe svetelných a zvukových efektov je stres, operence môžu dokonca prísť o život. V mrazivých dňoch je každá strata energie mimoriadne nebezpečná. Ohrozené sú i nočné druhy, napríklad sovy, keďže s pyrotechnikou sa začína už počas dňa. Príkladom môžu byť myšiarky ušaté, ukryté v počte aj niekoľko desiatok jedincov na jednom strome v parkoch či záhradách, kde sa pyrotechnika často používa,“ hovorí Tomáš Veselovský z Ochrany dravcov na Slovensku.

„Splašené a dezorientované vtáctvo v panike často naráža do prekážok, ktorým sa v tme nedokáže vyhnúť. Takýto prípad sa odohral i v roku 2013 v Prahe, kde počas ohňostroja labute narazili do trolejového vedenia a padali priamo pred očami divákov. Jedna zomrela na mieste, druhá sa zrejme utopila vo Vltave a tretia skončila v rehabilitačnej stanici,“ informuje Veselovský.

Vážne zranenia a úhyny môže spôsobiť každá pyrotechnika, či dokonca lampióny šťastia, nie len mestské ohňostroje. Nebezpečné sú aj pre ľudí. Ako prevenciu pred zamestnaním zdravotníckeho personálu osobami zranenými pyrotechnikou jej predaj zakázali napríklad v Nemecku, vzhľadom na aktuálnu pandemickú situáciu a nutnosť venovať najviac pozornosti pacientom s ochorením covid-19.

„Osláviť príchod nového roka môžeme aj ohľaduplne, stačí dodržať zopár zásad:

  1. Namiesto hlučných delobuchov a ohromujúcich svetelných efektov zvoľte napríklad prskavky, alebo sviečky. Eliminujete tak nielen hluk, ale tiež nepríjemné zostatkové toxické látky v prostredí.
  2. Ak sa pyrotechniky neviete vzdať, vyberte si takú, ktorá má len malý dosah – čo sa týka hlučnosti aj svetelných efektov.
  3. Nepoužívajte pyrotechniku v blízkosti lokalít, kde sa môže ukrývať vtáctvo, alebo iné zvieratá – vyhýbajte sa porastom stromov či kríkov, nezamrznutým vodným plochám, parkom, cintorínom, záhradám a ďalším miestam, ktoré živočíchy s obľubou využívajú na odpočinok.
  4. Pred použitím pyrotechniky odstráňte čo najskôr, aspoň 1 deň predtým, všetky kŕmidlá a iné lákadlá pre vtáctvo. Ak nie je možné odstránenie, zakryte ich.
  5. Ak nájdeme zranené alebo vysilené vtáča, je potrebné okamžite kontaktovať odborníkov a zabezpečiť mu kvalifikovanú pomoc.
  6. Pozorne dodržiavajte návod na použitie pyrotechniky, ktorú sa chystáte použiť. Tieto pokyny často obsahujú aj zásady pre ochranu domácich zvierat a voľne žijúcich živočíchov,“ uzatvára Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku.

Doplňujúce informácie:

  • „Holandskí vedci publikovali článok v prestížnom vedeckom časopise Behavioral Ecology o správaní vtáctva počas silvestrovského ohňostroja. Už v prvých minútach spôsobil ohňostroj masový prelet desiatok tisíc vtákov, ktorý bol dokonca viditeľný na radaroch. Vyplašené a zmätené jedince reagovali pudovo, snažili sa uniknúť do bezpečia.
  • Podobnú štúdiu ako v Holandsku robili švajčiarski ornitológovia na Ženevskom a Bodamskom jazere, kde sa zameriavali na vplyv silvestrovského ohňostroja. Potvrdili pokles početnosti vodného vtáctva medzi 31. decembrom a 1. januárom na približne polovicu. Vtáctvo mohutne opúšťalo hlučné miesta a hľadalo kľudnejšie územia, pričom odlet z rušivých miest bol masívny – v priebehu niekoľkých minút opustilo lokalitu až 4 000 vtákov. Je teda zrejmé, že kým sa niektorí ľudia pri hlučných a svetelných efektoch zabávajú, vtáctvo a iné živočíchy trpia.
  • V zime vtáky odpočívajú v kŕdľoch častejšie ako inokedy, a tak je riziko negatívneho dopadu požívania pyrotechniky v blízkosti krovín, lesov, parkov, záhrad a pod. veľmi vysoké. Vtáky vydesené delobuchmi zo spánku alebo odpočinku sú dezorientované, v tme a opare z pyrotechniky ťažko rozoznávajú prekážky (budovy, zastávky, autá a i.).
  • Veľa nárazov má tragický koniec, no môže sa stať, že nájdeme živé, otrasené vtáča. Ak nemá žiadne vonkajšie zranenia a náraz nebol veľmi silný, správnym postupom ho môžeme zachrániť. Jedinca umiestnime do kartónovej krabice, ktorú vystelieme napríklad servítkami, kuchynskými utierkami, suchými čistými handričkami a pod., zavrieme, aby mal prístup vzduchu. V žiadnom prípade mu nedávame potravu, ak reaguje, stačí len trochu navlhčiť zobáčik. V tichu a tme sa spamätajú spravidla do dvoch hodín, vitálne vtáča vypustíme ideálne tam, kde sme ho našli. Aj počas sviatkov by mala fungovať pohotovostná služba Štátnej ochrany prírody SR, poradia tiež v záchranných staniciach pre zranené živočíchy.
  • V zahraničí aj na Slovensku mestá postupne pristupujú k pôsobivým audiovizuálnym predstaveniam, ktoré plnohodnotne nahrádzajú ohňostroje a sú ohľaduplnejšie voči malým deťom, domácim aj divo žijúcim zvieratám.
  • Pôsobivé sú tiež iné audiovizuálne predstavenia, ako napríklad oslavy 600 rokov pražského Orloja – video tu. Skrátka, kreativite sa medze nekladú.
  • Článok o presunoch vtáctva – výskum z Holandska, v angličtine, tu. Animácie a viac informácií nájdete tu.
  • Česká společnost ornitologická – Birdlife CZ o ohňostrojoch, tu.