22. máj je medzinárodným dňom biologickej rozmanitosti. Čoraz viac druhov preniká aj do miest a obcí. Na život medzi ľuďmi si zvykla tiež roztomilá sova – myšiarka ušatá. V intraviláne pomerne bežne hniezdi, aj zimuje. Obsadzuje hniezda prevažne krkavcovitých vtákov (straka, vrana), vlastné si postaviť nevie. Aktuálne vrcholí obdobie, kedy si ľudia všímajú mláďatká sov. Najčastejšie ich nájdu sedieť na zemi alebo na strome, prípadne ich počujú za šera či v noci pískať, a tak pýtať potravu od svojich „rodičov“. Odborníci riešia denne niekoľko dotazov, ako správne postupovať.
„Mláďatá myšiarok opúšťajú hniezdo po 3 - 4 týždňoch. Lietať ešte nevedia, pohybujú sa vo vetvách stromov v okolí hniezda. Práve v tom čase sa v noci ozývajú špecifickým pískaním. Znamená „som tu a som hladné, nakŕm ma“ a je určené dospelému páru, ktorý sa o svoje potomstvo stará aj po jeho vyskočení z hniezda. V uvedenom období malé sovy ešte nie sú pripravené na samostatný život, nedokážu samé lietať ani loviť,“ hovorí Tomáš Veselovský z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS).
„Denne riešime niekoľko podnetov. Ľudia vidia mláďatá sovy na zemi, na konári a pod. a mnohí netušia, ako sa majú zachovať. V žiadnom prípade nie je zo strany verejnosti správne odniesť akékoľvek vtáča, ktoré nájdeme, k sebe domov a pokúšať sa ho zachrániť. Každý prípad je iný, najlepšie je kontaktovať odborníka a poradiť sa ohľadom správneho postupu. Zdravé mláďatká, ktoré sú v dobrej kondícii a dokážu sa samé pohybovať, spravidla stačí vyložiť na vyvýšené miesto, mimo dosahu psov či mačiek, čo najbližšie k hniezdu, resp. miestu nálezu. Menšie mláďatká a zranené jedince vyžadujú špeciálny prístup a okamžitú pomoc odborníka“ hovorí Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku.
„Ak nemáte istotu, alebo vidíte, že je nájdené vtáča v núdzi, okamžite kontaktujte príslušné pracovisko Štátnej ochrany prírody SR, ktorá vykonáva zber hendikepovaných živočíchov a zabezpečuje starostlivosť. Volať je možné aj záchranné stanice či ornitológov z rôznych združení, ktorí poradia a pomôžu. Je dôležité si uvedomiť, že prevoz z miesta nálezu je potrebný len v naozaj odôvodnených prípadoch. O zdravé mláďa sa nik nepostará lepšie ako dospelý pár. Kapacity odborných pracovníkov aj záchranných staníc sú obmedzené a je potrebné ich využívať efektívne, aby sa pomoc dostala živočíchom, ktoré to potrebujú. Správnym postupom zachránime operencom život.“ vysvetľuje Deutschová.
„Ďalším častým dotazom je nočné pískanie mláďat, ktoré ľuďom niekedy prekáža. Vždy prosíme o trpezlivosť a zhovievavosť, kým budú sovy samostatné. Pískanie ustane zvyčajne do dvoch týždňov. Stretli sme sa s niekoľkými prípadmi, keď ľudia po myšiarkach dokonca strieľali. Tak ako všetky ostatné vtáčie druhy, okrem domácich holubov, je aj myšiarka ušatá zákonom chránená. Ďakujeme všetkým, ktorí rešpektujú ich právo na život,“ uzatvára Tomáš Veselovský.
Doplňujúce údaje:
- Ak je sovička ešte malá (celá biela), môžeme po dohode s odborníkom prípadne zničené hniezdo nahradiť košíkom/inou vhodnou nádobou s nízkym lemovaním, ale aby nemohli mláďatá vyskočiť a upevniť ho blízko pôvodného hniezda. V novom, náhradnom hniezde by mal dospelý pár sovy prijať.
- Opatera človeka a adopcia sú krajné riešenia, ktoré sú komplikované, časovo aj finančne náročné a často úplne zbytočné, kvôli nízkemu povedomiu ľudí, ktorí odnášajú mláďatá z miesta nálezu.
- Myšiarka ušatá je veľmi užitočná a v krajine zohráva dôležitú úlohu. Ako napovedá jej pomenovanie, živí sa drobnými hlodavcami, vrátane známeho škodcu plodín, hraboša poľného, čím pomáha udržiavať jeho populáciu v rovnováhe. Myšiarka ušatá má počas roka spotrebu priemerne dva hraboše denne. Jeden hraboš je schopný zlikvidovať až 2 kg obilia, jediná sova tak môže zachrániť až 1,5 tony obilia ročne. Myšiarkam a zároveň poľnohospodárom (a spotrebiteľom) pomáhame napríklad inštaláciou búdok blízko polí či umiestňovaním miest na dosadnutie – barličiek v tvare T, pre uľahčenie lovu. Je to spôsob biologickej ochrany polí bez použitia chémie, ako doplnkový spôsob riešenia nepriaznivého vplyvu hlodavcov na plodiny.
- Viac informácií, ako postupovať pri náleze živočícha, je napríklad aj na www.dravce.sk/prvapomoc.
Videá:
Pískajúce mláďa v záchrannej stanici, prinesené ľuďmi
Záchrana mláďat – cca od 1:30 minúty