Haja tmavá (Milvus migrans)

haja tmava Vojto SzucsRozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Haja tmavá obýva rozsiahle územie v Európe, Ázii, Afrike a Austrálii. Obýva veľkú časť Európy, okrem Islandu, Britských ostrovov, Škandinávskeho polostrova, severnej časti Ruska a viacerých ďalších území- severozápadné Francúzsko, Dánsko, Sardínia, Korzika. Okrem toho veľmi riedke až ostrovčekovité rozšírenie má v Holandsku, Belgicku, Dánsku, Rakúsku, Čechách, na Slovensku, v Rumunsku, na Balkáne, vo Fínsku. Málo známe je rozšírenie v ruskej časti areálu. Za hlavné oblasti hniezdneho rozšírenia na Slovensku pokladáme lužné lesy v blízkosti Moravy, Dunaja a Latorice.

Poznávanie v prírode
Samec a samica sú rovnako sfarbené. Celkové zafarbenie je tmavohnedé, len na hlave a krku belavé. Spodok tela je bledší, hnedý s nádychom do hrdzava. Letky a chvost sú tmavohnedé. Na ohybe krídel na spodnej strane nie je bledé sfarbenie, ktoré je typické pre haju červenú. Samec je o trochu menší než samica. Hmotnosť je 750-1000 g, rozpätie krídel je 150 cm. Má dlhšie krídla ako myšiak. Chvost je vykrojený menej než u haje červenej. Pri širokom roztvorení chvosta výkroj zaniká. Haja tmavá je tmavšia ako haja červená a trochu menšia.

Prostredie
Mimo Európy často žije v mestách alebo v ich blízkosti. Na Slovensku obýva predovšetkým pahorkatiny, široké údolia medzi pohoriami, ale aj lužné lesy a nižšie pohoria. Obľubuje lesnatú krajinu prestúpenú voľnými plochami (polia, lúky), takmer vždy v blízkosti vôd, veľkých riek alebo vodných nádrží.

Ťah
Európske haje tmavé sú prelietavé až sťahovavé. Zriedkavo môžu prezimovať v blízkosti hniezdiska, prípadne tiahnuť len do južnej Európy. Väčšinou však zimujú v rovníkovej až južnej Afrike. Výrazné ťahové cesty sú Gibraltar a Blízky východ. Len málo vtákov tiahne cez Taliansko. Na zimoviská odlietajú skoro, zväčša už v druhej polovici augusta, vracajú sa v prvej polovici apríla.

Rozmnožovanie
Mimo Európy hniezdi často aj v kolóniách. Na Slovensku i v celej Európe hniezdi jednotlivo, výnimočne semikoloniálne. Často hniezdi v kolóniách alebo v blízkosti kolónií iných vtákov - volaviek popolavých, bocianov bielych. Páry sú asi trvalé a na hniezdiská priletujú oba vtáky spolu. Po prílete predvádzajú svadobné lety. Ich súčasťou je, že sa vtáky vysoko vo vzduchu zachytávajú pazúrmi a padajú spolu takmer až k zemi, pričom sa okolo seba otáčajú. Hniezda si stavajú na stromoch. Často používajú staré hniezda iných vtákov- volaviek, kormoránov, vrán, bocianov a podobne. Vo výstelke hniezd sa okrem rastlinného materiálu často objavujú aj kusy papiera, handier, umelých hmôt, špagáty a podobne. Vajíčka začínajú znášať koncom apríla, začiatkom mája. Ich počet je 2-3 a znášané sú v intervale 2-3 dní. Inkubácia začína pred znesením posledného vajca. Na sedení sa podieľajú obaja rodičia, samica viac. Zahrievanie trvá 28-32 dní. Počas sedenia nosí samec samici potravu. Najslabšie mláďa býva staršími potlačované a niekedy hynie. Na hniezde zostávajú 42-46 dní. U nás vyletujú zväčša v priebehu júla. Pohlavnú dospelosť dosahujú vo veku najmenej 2 roky. S rodičmi sa môžu zdržovať v hniezdnom teritóriu aj ďalší rok, pričom nie sú odháňané.

Potrava
Haja tmavá sa živí rôznou potravou. V blízkosti vôd prevažujú v potrave ryby. Inde môžu prevažovať cicavce, najmä drobné hlodavce alebo vtáky. Menej loví aj obojživelníky, najmä žaby, a plazy. Vysoký podiel môže tvoriť hmyz. Je o nej dobre známe, že často okráda o potravu iné druhy vtákov, najmä dravce. Často zbiera živočíchy zrazené na cestách. Tam, kde žije v mestách alebo v ich blízkosti, živí sa zväčša odpadkami. Veľmi často požiera zdochliny. Potravu môžu zbierať aj za letu z vodnej hladiny.

Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana
Pokles početnosti tohto druhu nastal najmä po roku 1980. Početnosť haje tmavej je v súčasnosti odhadovaná na maximálne 50 párov. Ohrozujú ju najmä lesohospodárske aktivity, keď kvôli rušeniu rodičia opustia hniezdo alebo dochádza priamo k výrubu hniezdneho stromu. V minulosti sa výraznou mierou na znížení počtu hají podieľalo trávenie, ktoré žiaľ pretrváva aj v súčasnosti. Mnoho hají stále hynie na nevhodných konštrukciách stĺpov vedenia elektrického prúdu. Ešte stále sú príležitostne zaznamenávané prípady ilegálneho odstrelu.

Použitá literatúra:

Foto: Vojto Szucs

 

Fotogaléria našich dravcov:

Haja cervena_Jozef Chavko.jpg Orliak morsky_Jozef Chavko.jpg Orol kriklavy_Dominik Schneider.jpg

Sokol cervenonohy_Jozef Chavko.jpg Sokol lastoviciar_Jozef Chavko.jpg Sokol mysiar_Bedrich Landsfeld.jpg

Vcelar lesny_Lubo Ondrasko.jpg haja tmava_Vojto Szucs.jpg jastrab krahulec_Ervin Hrtan.JPG

jastrab velky_Lubo Ondrasko.jpg kana mociarna_Jan Svetlik.jpg kana popolava_Stanislav Harvancik.jpg

mysiak hrdzavy_Ervin Hrtan.jpg mysiak lesny_Juraj Ziak.jpg mysiak severstky_Stanislav Harvancik.jpg

orol kralovsky 2_Stanislav Harvancik.jpg orol kralovsky_Bedrich Landsfeld.jpg orol skalny_Juraj Ziak.jpg

sokol kobec_Stanislav Harvancik.jpg sokol raroh_Stanislav Harvancik.jpg sokol stahovavy_Jozef Chavko.jpg

vcelar lesny 2_Stanislav Harvancik.jpg