Plamienka driemavá (Tyto alba)

plamienka driemava Stanislav HarvancikRozšírenie vo svete a v Európe

Kozmopolitný typ rozšírenia, mimo studenej oblasti, Saharu a tropických dažďových pralesov obýva celú planétu. Ťažisko výskytu je v teplých oblastiach, k severu preniká najvyššie v západnej Európe k 60°s.š.

V Európe je rozšírená v strednej a východnej Európe. V Holandsku, Belgicku, údolie Rýna v Nemecku, severnom a východnom Francúzsku, strednom Švajčiarsku a Chorvátsku prechádza do areálu Tyto alba alba. Zmeny v rozširení sú malé, ale početnosť silne kolísá a v posledných desaťročiach je vo veľkej časti Európy zisťované znižovanie jej početnosti.

Hniezdna populácia v okolitých štátoch: Nemecko 5000 - 15 000 párov, Rakúsko 10- 20 párov, Česko 400 - 700 párov, Poľsko 1000 - 4000 párov, Maďarsko 800 - 1000 párov, Ukrajina 25 - 35 párov v rokoch 1990 (výrazný pokles).

Poznávanie v prírode

Stredne veľká, štíhla, krídla dlhé ako aj nohy. Závoj má svetlý, srdcovitý, oči tmavé. Letom pripomíná myšiarku ušatú, je pomalý, vlnkovitý a elegantný. Počas letu má dlhý krk a krátky chvost, nohy často pri trepotaní spustené. Perie je najčastejšie veľmi svetlé.

Prostredie

Stály vták. Žije pri ľudských sídlach. Hniezdi vo vežiach kostolov, v budovách, zrúcaninách hradov, v starých bútľavých stromoch, v parkoch, príp. na skalách. Rada obsadzuje vhodné hniezdne búdky umiestnené vo vnútri hospodárskych budov. Pri hniezde väčšinou aj prespáva.

Na Slovensku je väčšina populácie koncentrovaná v nížinách a pahorkatinách do 300 m n.m.

Ťah

U nás ako aj v celej strednej Európe je plamienka driemavá stálym ako aj prelietavým vtákom.Významnou črtou je sklon k častým potulkám a presidľovanie v najrôznejších smeroch, niekedy do miest značne vzdialených od hniezdiska.

Avšak väčšina vtákov zostáva verná miestu hniezdenia po celý rok, najviac sa potulujú v okruhu 20 km.

Rozmnožovanie

Hniezdi v máji, na juhu už v apríli alebo aj skôr. Samica znáša vajcia priamo na neupravený podklad na odľahlých miestach.

Samica sedí na vajciach hneď od znesenia prvého vajca. Ich počet býva 4 - 7, počas rokov bohatých na potravu až 11. Mláďatá v hniezde majú rôznu veľkosť. Zohrievanie vajec trvá 30 - 34 dní, starostlivosť o mláďatá trvá do osem týždňov. V prvých týždňoch samica zostáva pri mláďatách a zahrieva ich, samec loví a nosí potravu pre celú rodinu. Počas rokov chudobných na potravu najmladšie mláďatá rastú pomaly a spravidla hynú. Naopak, v rokoch bohatých na potravu niektoré páry na jeseň aj druhý krát hniezdia. Mláďatá sa po osamostatnení potulujú po okolí. Pohlavne dospievajú po prvom prezimovaní a na mieste svojho prvého hniezdenia sa spravidla usídľujú na celý život.

Potrava

Loví v nízkom lete nad otvorenými plochami, predovšetkým v kultúrnej krajine. Korisť vyhľadáva pomocou sluchu.

Potravu tvoria predovšetkým drobní cicavci, ďalej vtáci a v menšej miere aj hmyz. Pri dostatočnom množstve drobných cicavcov si plamienky driemavé vytvárajú zásoby. V priebehu chudobných rokov plamienky skonzumujú viac vtákov, predovšetkým mláďat druhov hniezdiacich na zemi. Z hmyzu sú to najčastejšie veľké nočné motýle.

Plamienka, ako vták so silnou väzbou na svoje teritórium úplne závisí od priebehu zimy. Ak je snehová pokrývka väčšia ako 7 cm, plamienky majú pri love značne sťaženú situáciu. Oblasti, kde sneh zostáva dlhšie ako 40 dní v roku, plamienky nemôžu trvalo obývať. Plamienka driemavá loví iba v noci. Úkryt opúšťa až po zotmení.

Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana

Populácia na Slovensku je odhadovaná na 400 - 600 hniezdnych párov, pričom patrí medzi ohrozený druh. Ako hlavný negatívny faktor sa javí úbytok bezpečných hniezdisk v dôsledku uzatvárania vletových otvorov do kostolných veží alebo ich opráv a následnej zmene hniezdnych podmienok.

Náhradné miesta na povalových priestoroch v poľnohospodárskych objektoch sú ľahko prístupné pre predátorov.

Plamienka sa taktiež veľmi často stáva obeťou cestnej premávky ako aj dlhotrvajúceho zimného obdobia s vysokou snehovou prikrývkou.

Efektívny spôsob podpory hniezdenia je inštalovanie rozmerných hniezdnych búdok do poľnohospodárskych objektov, zebezpečených voči predátorom. Ide o špeciálny typ búdky. Búdka môže byť menších rozmerov (napr. 50 x 50 x 50 cm) s tým, že v jej okolí je dostočný a bezpečný priestor pre pohyb mláďat, dokrmovanie, cvičenie letu. V opačnom prípade volíme väčší typ búdok (60 x 100 x 50 cm). Dôležitá je vnútorná prepážka vytvárajúca predsieň o šírke asi 20 cm.

Vletový otvor by mal mať výšku 18 cm a šírku 12 - 14 cm, výška spodnej hrany vletového otvoru od dna je určovaná v rozmedzí 8 - 20 cm. Vletový otvor býva umiestnený na okraji dlhej bočnej steny, niekedy taktiež v čelnej stene. Búdky sa vyrábajú ako otváracie pre možnosť čistenia a kontrol.

Použitá literatúra - sovy

Foto: Stanislav Harvančík