Krahuľa hôrna (Surnia ulula)

Rozšírenie vo svete a v Európe

Sibírsko - kanadský typ rozšírenia. Obýva boreálnu tajgu Eurázie a Severnej Ameriky. Horské lesy niektorých južnejších pohorí Strednej Ázie sú osídlené izolovanými populáciami, predstavujúcimi glaciálne relikty. V Európe podobné populácie neexistujú.

Hniezdna populácia v severských štátoch: Nórsko 1000 - 10 000 párov, Švédsko 500 - 5000 párov, Fínsko 2000 - 6000 párov, Rusko približne 10 000 - 100 000 párov.

Poznávanie v prírode

Stredne veľká sova s nápadnými proporciami - veľmi dlhý chvost a úzke, tupo zakončené krídla, čím pripomína krahulca viac ako iné sovy. Dojem zosilňuje priamy obratný let s krátkymi sériami úderov krídel prerušovanými krátkym plachtením. Sedáva na vrcholcoch stromov.

Hlava je dosť veľká, s plochým temenom. Zvrchu je svetlohnedá so svetlou zadnou stranou krku a lopatkami. Zospodu je belavá a jemne priečne prúžkovaná, okrem hornej časti hrudi, ktorá je čisto biela. Závoj je belavý, silne čierno lemovaný, zamračený výraz. Oči má žlté. Na šiji svetlá a tmavá kresba a po stranách hlavy sú čierne škvrny.

Prostredie

Tajga, najmä ihličnaté lesy alebo miesta, kde borovice prechádzajú do pásma briez a zmiešaných lesov.

Ťah

Stály a prelietavý vták. Z hniezdisk v severnej časti Škandinávie sa každoročne v zime objavuje v celej baltskej oblasti, južnejšie zalieta len ako výnimočný a nepravidelný hosť.

Rozmnožovanie

Tok začína v marci. Hniezdo býva umiestnené v dutinách stromov alebo v búdkach, taktiež v starých hniezdach krkavcovitých vtákov a dravcov. Znáška je tvorená 5 - 8 vajcami, ktoré sú znášané v priebehu mája a júna. Hniezdi jeden krát do roka. Vajcia majú tvar guľatý alebo mierne oválny, ktoré sú bielej farby, niekedy slabo lesklé. Sú znášané v dvojdenných intervaloch, niekedy aj viacdenných. Samica sedí na znáške od znesenia prvého vajca 25 - 30 dní. Mláďatá sa liahnu postupne, ako boli vajcia znášané. Pohlavne dospievajú vo veku jedného roka.

Potrava

Prevažne drobní cicavce a vtáci. Z cicavcov to bývajú najčastejšie druhy hrabošovitých, Microtidae.

Loví väčšinou drobné vtáky, najmä v zime, ktoré trepotavým letom vyplaší z miest, kde nocujú.

Korisť loví z vyvýšených miest, prevažne z práchnivejúcich pňov stromov, odkiaľ pozoruje okolie. Útočí okamžite a bleskurýchle.

Ak má nedostatok potravy, začína sa potulovať.

Výskyt na Slovensku

Krahuľa hôrna na Slovensku nehniezdi, ale bola tu zaznamenaná ako migrant. Na Slovensko zaletuje veľmi vzácne. Väčšina správ o jej výskyte z územia Slovenska pochádza z 19. storočia (Ferianc 1979). Z 20. storočia existujú len štyri pozorovania tohto druhu. Z druhej polovice 20. storočia je známy len jeden záznam:

 


Por. číslo
  Dátum
Počet ex. 
Miesto
  Kvadrát DFS
  Pozorovateľ
1.
  06.01.1998 1 Veľký Šturec    7180   Saniga

 

Použitá literatúra - sovy