nase en dravce2

nase en sovy2

Dravce pomáhajú Samsungu regulovať hlodavce

 

Hraboš poľný je na pohľad milý, drobný hlodavec. Tento rok dosiahla jeho početnosť v niektorých oblastiach Slovenska i Českej republiky mimoriadne vysoké hodnoty. To, z čoho profitovali dravce, sovy, volavky, bociany a iné druhy, ktoré sa hrabošom živia, sa stalo pohromou pre poľnohospodárov. Nízku úrodu zaznamenali i na poliach v okolí Trnavy. Neskôr však začal byť hraboš problémom aj inde – po žatve či orbe sa z polí húfne rozšíril do okolia. S týmto poľným druhom sa môžu stretnúť ľudia dokonca vo svojich záhradách či pivniciach. S poliami susedí tiež areál spoločnosti Samsung Display Slovakia vo Voderadoch pri Trnave. Kosené plochy prilákali množstvo hrabošov. Spoločnosť sa rozhodla namiesto chémie osloviť odborníkov a na reguláciu početnosti využiť dravce a sovy.

„Problém s hrabošom sme mali od jari, v lete bol jeho výskyt enormný. Na niektorých miestach bola nora na nore a okrem estetického aspektu to mohlo znamenať aj hygienické riziká. Pri riešení problému nám nepomohli ani tzv. staničky proti hlodavcom, situácia sa stále zhoršovala,“ informuje Adela Lukačová zo spoločnosti Samsung Display Slovakia.

„Spoločnosť nás oslovila na základe našich predošlých bohatých skúseností s uplatňovaním princípov tzv. biologickej ochrany pri znižovaní početnosti poľnohospodárskych škodcov. Oceňujeme, že chceli problém riešiť bez použitia chemických prípravkov. Po obhliadke sme zistili, že hraboš je v areáli naozaj extrémne početný. Situáciu bolo potrebné riešiť čím skôr, aby sa populácia hraboša redukovala pôsobením dravcov a sov ešte v jesennom období. Cieľom je znížiť reprodukčný potenciál druhu na jar,“ informuje Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

Do areálu a jeho susedstva pribudlo 40 hniezdnych príležitostí pre sokola myšiara a myšiarku ušatú (búdky a podložky), 1 búdka pre kuvika a tiež 10 búdok pre drobné spevavce, ako sú sýkorky, či vrabce. Nakoľko lokalita nemá dostatok vhodných vetrolamov a stromov, ochranári zvolili pomerne inovatívny prístup - pri inštalácii búdok využili aj stĺpy osvetlenia areálu. Pre jednoduchší lov hlodavcov bolo v areáli inštalovaných aj 30 drevených konštrukcií v tvare písmena T. Ide o asi 2 metre vysokú „barličku“, ktorá vtáctvu umožňuje striehnuť na korisť, alebo odpočívať. Ihneď po umiestnení prejavili o tieto miesta dravé vtáky obrovský záujem. Investovaním do biologickej ochrany si spoločnosť Samsung zabezpečila dlhodobú a samoregulačnú ochranu areálu a budov.

„Veríme, že sokolom a myšiarkam, a tiež menším operencom sa tieto miesta zapáčia a vznikne tu priestor pre život. Redukovaním počtu hrabošov pomôžeme nie len priamo v areáli. Opatrenia budú slúžiť aj ako zníženie negatívneho vplyvu hlodavca po tom, ako sa opäť presunie na okolité polia v období pestovania plodín,“ uzatvára Marek Gális z Ochrany dravcov na Slovensku.

 

Doplňujúce informácie:

• Viaceré vtáky sa živia škodcami poľnohospodárskych plodín (rôzne štádiá hmyzu a hlodavce). Dôležitými pomocníkmi sú sovy a sokoly. Napríklad myšiarka ušatá má počas roka spotrebu priemerne dva hraboše denne. Jeden hraboš je schopný zlikvidovať až 2 kg obilia, jediná sova tak môže zachrániť až 1,5 tony obilia ročne. Hrabošom sa živia tiež sokol myšiar či sokol kobcovitý (červenonohý).

• Počas štyroch dní, keď fotopasca v susednej lokalite sledovala hniezdenie sokola myšiara, priniesol pár svojim potomkom takmer 100 kusov koristi, ktorú tvorili výlučne hraboše.

• Okrem umelých hniezdnych podmienok je potrebné v krajine podporovať aj vznik prirodzených hniezd. Sokoly ani myšiarky si vlastné hniezda nestavajú a sú odkázané na staviteľov hniezd. V našich podmienkach sú to najmä krkavcovité vtáky. Viac strák, vrán či havranov = viac sokolov či myšiarok.

• Hniezdna sezóna 2019 v niektorých regiónoch priala dravcom a sovám mimoriadne dobrou dostupnosťou dôležitej zložky potravy – hraboša poľného. Ten vykazoval vysoký stav (tzv. gradácia). Ide o nepravidelný jav, ktorý sa u nás opakuje približne každé 3 – 4 roky.

 budka Samsung titulka

Tlačové správy r.2019

Copyright © 2015. All Rights Reserved.

RPS - Ochrana dravcov na Slovensku