nase en dravce2

nase en sovy2

Mláďa vzácneho sokola sa do Afriky vybralo cez Olomouc

 

Sokol červenonohý zimuje v južnej Afrike. Po hniezdnom období, ktoré začína výberom teritória v apríli a končí odchovaním mláďat v júli až auguste, sa aj naša populácia vydáva na túto dlhú púť. Slovensko je dôležitou križovatkou migračných ciest, preto bolo možné najmä v septembri pozorovať vzácneho sokola tam, kde sa bežne nevyskytuje. Najpočetnejšia hniezdna lokalita druhu, ktorá sa nachádza hneď pri Bratislave, je zároveň obľúbeným skupinovým nocoviskom. Počas vrcholu migrácie tu bolo v jeden večer spočítaných najviac 27 jedincov.

„Sokol kobcovitý (červenonohý), neprehliadnuteľný fešák medzi dravcami, podstupuje cestu do Afriky v skupinách – dospelé i mladé jedince sa presúvajú tisíce kilometrov vedno. (Rekord drží sokol označený vysielačkou, ktorý počas migrácie prekonal 33 tisíc kilometrov.) Medzinárodné sčítanie druhu na nocoviskách koordinujú maďarskí kolegovia, Slovensko sa zapája od roku 2014. Tento rok bol najvyšší počet, 6668 jedincov, zaznamenaný v zapojených krajinách (HU, SK, RO,RS) 18. septembra,“ informuje Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.


„V rámci migrácie sa u nás objavil aj návštevník z maďarského národného parku Kiskunság, ďalší jedinec z južného Maďarska (oblasť Kardoskút) u nás našiel partnera a vyviedli potomstvo. Do hniezdenia na lokalite pri Bratislave sa tento rok zapojili aj štyri mláďatá z minulých rokov, ktoré sa tu vyliahli,“ informuje Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku.

Jedno z tunajších mláďat urobilo ornitológom obzvlášť veľkú radosť. „2. júla sme v území okrúžkovali 41 mláďat vzácnych sokolíkov. Jedno z nich, pomenované Simi, bolo 23. septembra pozorované neďaleko Olomouca. Sokol červenonohý je prísne migrujúci druh, čo znamená, že sa všetky presúvajú tráviť zimu do Afriky. Väčšina sokolov, najmä dospelých, je v súčasnosti už v Rumunsku, prípadne južnejšie. Simi je dôkazom, že niektoré jedince sa ešte ponevierajú severnejšie a objavujú svet. Týka sa to najmä mladých, tohoročných vtákov. Obzvlášť zaujímavé je zaznamenanie Simi aj preto, že pochádza presne z rovnakej búdky (a možno aj od rovnakého páru), ako slávny sokolík LuckyLucky. Ten sa stal ornitologickou celebritou po tom, ako sa ho podarilo zvečniť v septembri 2017 neďaleko Marseille. Išlo o vôbec prvý dôkaz výskytu jedinca tohto druhu zo Slovenska vo Francúzsku,“ hovorí Slobodník.

„Najmä pre tohoročné mláďatá je migrácia najnáročnejším obdobím ich života, veľa z nich cestu nezvládne, úmrtnosť je vysoká. Jedným z opatrení aj pre iné druhy je zvýšenie bezpečnosti elektrických vedení, aby bolo vtáctvo chránené pred zásahom prúdom a pred nárazom. Spolupracujeme so všetkými distribučnými spoločnosťami aj s prenosovou sústavou, aktuálne napríklad v rámci projektu Life Energia. Inštalujú sa špeciálne ochranné prvky, ktoré podľa našich prieskumov plnia funkciu veľmi spoľahlivo. Veríme, že sa čo najviac „našich“ mláďat vráti a vychová ďalšiu generáciu vzácnych sokolíkov,“ uzatvára Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku.

Doplňujúce informácie:

• Viac o projekte LIFE13 NAT/SK/001272 ENERGIA sa dozviete na webovej stránke www.lifeenergia.sk. Projekt je podporený Európskou úniou v rámci programu LIFE a Ministerstvom životného prostredia SR a významnou mierou prispieva k zlepšeniu podmienok kritériových druhov vtákov v územiach siete Natura 2000.

• Celkový počet mláďat sokola červenonohého, zároveň aj okrúžkovaných v roku 2019, je 73. Vyliahli sa 22 párom, ktoré na našom území hniezdili (3 spomedzi 25 párov boli neúspešné). Obe hodnoty predstavujú historicky najvyšší zaznamenaný počet od roku 2004.

• „Týždeň čo týždeň, presne v stredu, čakajú ornitológovia na pridelených stanovištiach na jedinečné divadlo. Začína ešte pred súmrakom. V závislosti od oblasti priletí niekoľko jedincov, inde niekoľko desiatok, dokonca stoviek sokolieho druhu, ktorý zdieľa genetický pôvod s papagájmi. V súlade s tým je i pestrý výzor a hlasný prejav sokola červenonohého (kobcovitého) – fešáka medzi dravcami. Pozorovateľ musí byť veľmi ostražitý, sokoly postupne dosadnú a dobrú noc si dávajú až tesne pred zotmením, kedy už takmer nie je vidno. Vtáky nerušíme, sledujeme ich prirodzené správanie počas inštinktmi riadenej jesennej migrácie do afrických zimovísk. Počíta sa v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a na Slovensku,“ hovorí Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku.

• „Počas hniezdenia sa vzácny sokol na Slovensku vyskytuje len na jedinej lokalite na juhozápadnom Slovensku, tento rok hniezdil jeden pár tiež pri Trnave. V období migrácie ho bolo možné vzácnejšie vidieť aj v oblasti Liptova, Záhoria, Podunajska, Turca, Spiša, či Považia. V rámci sčítania pravidelne kontrolujeme 5 lokalít, ďalšie poznáme z rôznych databáz,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

• Dlhodobé, pravidelné sledovanie informácií o tom, koľko sokolov sa v ktorý termín objaví, ako na ne vplývajú rôzne faktory, či ktoré miesta uprednostnia, je mimoriadne dôležité. Pri ich ochrane potom vieme zamerať pozornosť tam, kam treba. Medzinárodná koordinácia, a teda sčítanie v rovnaký deň má svoj význam - sokoly zhromaždené v kŕdľoch sú veľmi pohyblivé - jeden deň sú tu, na druhý deň nocujú zasa inde.

• Druh je v Európe radený do kategórie „takmer ohrozený“, na Slovensku patrí medzi kriticky ohrozené. Uvádzané sumárne počty jedincov na nocoviskách sa môžu zdať vysoké. Je však potrebné si uvedomiť, že v období jesennej migrácie sledujeme vysoký podiel z celkovej populácie Euro-ázijského priestoru. Tieto sokoly prelietajú z prevažnej časti oblasťou Karpatskej kotliny, teda i krajinami zapojenými do medzinárodného sčítania, čo je dôvod, prečo sa pozornosť upriamuje práve sem.

Tlačové správy r.2019

Copyright © 2015. All Rights Reserved.

RPS - Ochrana dravcov na Slovensku