Začala vtáčia migrácia, väčšina mláďat ju neprežije

Všimli ste si, že už sa neozýva kukučka ani dážďovníky? Odleteli aj „vaše“ bociany, pričom vídate ich kŕdle na poliach? Príčinou je ich cesta na africký kontinent. Fenomén vtáčieho ťahu nedbá na počasie a aktuálne teploty. Inštinkt migrantov velí jasne – po výchove mláďat sa vydajú na dlhú púť. Čakajú nás jedinečné pozorovania tiahnucich kŕdľov, odpočívajúcich skupín a fascinujúcich preletov. Všetko iba začína - spomedzi asi 217 vtáčích druhov, ktoré na Slovensku pravidelne hniezdia, odlieta na zimu viac ako 150.


„Aktuálne migrujú tzv. subsaharské migranty, zimujúce pod rovníkom. Stratégia putovania sa medzi druhmi líši. U trsteniarikov, muchárikov a strakošov najskôr odlietajú staršie jedince, niekoľko dní po nich mláďatá. Naopak spoločne, teda dospelé i mladé jedince, sa presúvajú sokoly kobcovité (červenonohé), aj v niekoľko stokusových kŕdľoch. Tento rok sme u nás evidovali hniezdenie 25 párov. Dospelé sokoly i mláďatá sa už vydali na dlhú púť, resp. sa na ňu pripravujú. Slovensko je súčasne zastávkou tohto druhu počas migrácie, preto sa organizuje medzinárodné sčítanie na nocoviskách, do ktorého sa každoročne zapájame,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.


„Najmä pre tohoročné mláďatá je migrácia najnáročnejším obdobím ich života, veľa z nich cestu nezvládne, pri niektorých druhoch prežije len 20 percent mláďat. Zaúradovať môže nedostatok potravy, nepriaznivé poveternostné podmienky, nezriedka sa stanú obeťami prekážok. Vtáctvo počas migrácie najčastejšie hynie po náraze do presklených plôch, či po útoku mačkami,“ uvádza Slobodník.


„Množstvo obetí má na svedomí aj elektrický prúd, či náraz do vedenia (bocian biely, sokol rároh, orol kráľovský, spevavce migrujúce v noci). Na Slovensku venujú energetické spoločnosti tejto téme vysokú pozornosť. Aktuálne sa napríklad v rámci projektu LIFE Energia na rizikové úseky vedení v 13 Chránených vtáčích územiach umiestnilo viac ako 8000 prvkov, ktoré odklonia dráhu vtáčieho letu. Nebezpečné konzoly sú zas vybavené ochrannými prvkami pre prevenciu zásahov elektrickým prúdom,“ hovorí Lucia Deutschová, manažérka projektu LIFE Energia.


A kedy sa k nám vtáčí cestovatelia vrátia? Hlavná vlna návratu spadá do druhej polovice apríla a v máji, niektoré druhy prilietajú na svoje hniezdne lokality až v júni.

 

Doplňujúce informácie:

  • Začiatok jesennej migrácie je podmienený „vtáčími vnútornými hodinami“, ktoré sú riadené dĺžkou dňa. Napríklad trsteniarik spevavý odlieta už v júli, aby na svoje zimoviská v južnej Afrike doletel začiatkom decembra.
  • Zimoviská druhov, ktoré pomaly naše územie opúšťajú, sa rozprestierajú v rozľahlých oblastiach Afriky, pričom sú takmer vždy druhovo špecifické. Sokoly červenonohé zimujú v Botswane, Angole a Namíbii. Trsteniariky spevavé sú z hľadiska spevavcov rekordmanmi v polohe zimovísk, keďže tie sa nachádzajú v Malawi, Zambii a dokonca v Juhoafrickej republike. Mucháriky bielokrké zimujú v oblasti tzv. miombo, čo sú suché savanové lesy v Kongu, Zambii a Ugande. U strakošov sú zimoviská európskych populácií lokalizované v Zambii, Mozambiku či Zimbabwe. JAR a Malawi sú súčasne zimoviskom dážďovníkov.
  • Doba príletu na zimovisko je veľmi variabilná a druhovo špecifická. Napr. trsteniarik spevavý putuje cez európsky kontinent veľmi rýchlo, avšak po prílete do oblasti severnej Afriky mu cesta na ešte nižšie situované zimoviská trvá takmer pol roka! Dážďovníky vďaka výborným letovým schopnostiam dokážu zdolať 500 km denne, sever Afriky dosahujú už začiatkom augusta. Následne tiež v tempe poľavia, aby sa na zimoviskách objavili v októbri či novembri.
  • Globálne otepľovanie môže meniť a už aj mení migračné správanie niektorých druhov, resp. časti ich populácie. Migračná cesta bocianov bielych sa skracuje a prilietajú o niekoľko dní skôr na svoje hniezdiská. Rovnako sa mení migračná trasa penice čiernohlavej, kde kedysi migrant v oblasti Stredomoria či Blízkeho východu začína migrovať na Britské ostrovy. Tamojšia klíma v kombinácii s masívnym prikrmovaním spôsobuje úspešné prežívanie zimujúcich jedincov.
  • Úspešnosť migrácie ovplyvňuje i človek, napríklad vytvorením dostupných potravných zdrojov. U putujúcich spevavcov predstavujú okrem hmyzu bohatý zdroj potravy dozreté plody báz a svíbov. Dravé vtáky uprednostňujú drobné zemné cicavce, najmä hraboše, ktorých je tento rok na niektorých plochách menej, než po minulé roky. Ak sa polia hneď po žatve nezaorú, môžu byť bohatým zdrojom živín. Obľúbená je slnečnica, či strniská po obilninách, lucerna a ďatelina - tu sa zdržiava i viac hlodavcov.
  • Úplne prvé odlietajú mucháriky bielokrké, trsteniariky spevavé, či kukučky.
  • Najpočetnejším migrantom je pinka lesná (cez naše územie preletia desiatky miliónov jedincov).
  • Migrácia je terčom aj objektom skúmania, napr. na Červenohorskom sedle na Morave (Jeseníky), kde sa prostredníctvom krúžkovania označí viac ako 15 tisíc jedincov. Viac info tu, u nás je to napr. Drienovec.
  • Ohrozením je aj lov v Stredomorí, ročne je tu ulovených jedincov až 25 miliónov (zdroj).
  • Zdá sa to vysoké číslo, ale napr. domáce mačky len v Poľsku zabijú 144 miliónov (zdroj).
  • Ako zlepšiť prístup (aj migrujúceho) vtáctva k vode tu.
  • Viac o jesennej migrácii tu.
  • Viac o projekte LIFE13 NAT/SK/001272 ENERGIA sa dozviete na webovej stránke www.lifeenergia.sk. Projekt je podporený Európskou úniou v rámci programu LIFE a významnou mierou prispieva k zlepšeniu podmienok kritériových druhov vtákov v územiach siete Natura 2000.