nase en dravce2

nase en sovy2

Vtáky sa živia škodcami, šíria semená stromov a čistia prírodu

 

Tak ako iné voľne žijúce živočíchy, aj vtáctvo sa musí prispôsobiť výrazným zmenám prostredia v dôsledku ľudských aktivít. Niektoré druhy to zvládajú lepšie, iné sa dostali dokonca na hranicu vyhynutia, prípadne z našej krajiny úplne vymizli. Vtáky majú pritom v prírode nezastupiteľnú a významnú funkciu, o ktorej možno mnohí ľudia nevedia. Živia sa škodcami poľnohospodárskych plodín a lesných porastov, dotieravým hmyzom, šíria semená stromov a rastlín.

 

„Jediným druhom, u ktorého je známa súvislosť so šírením borovice limby, je orešnica perlavá. Tráviacim traktom musia prejsť aj plody hlohu, aby sa týmto spôsobom očistilo semienko. Šírenie hlohu týmto spôsobom zabezpečujú napríklad penice, drozdy čvikotavé či červenkasté, zelienky. Viaceré druhy vtákov si s radosťou pochutnávajú na komároch, čím robia ľuďom naozaj veľkú službu. Napríklad jeden pár dážďovníka prinesie v období kŕmenia mláďatám až 20 tisíc komárov denne! V zásade všetky hmyzožravé druhy vtákov skonzumujú denne asi toľko, čo sami vážia - lastovička 18 g, belorítka 14 g, muchárik 13g, trsteniariky 12g, penice (máme 5 druhov) 12-19 g. V čase hniezdenia sú objemy uloveného hmyzu vyššie,” informuje Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

 

„Počas kŕmenia mláďat (máj/jún- júl) jeden dospelý bocian chytí každý deň asi 40 hrabošov. Bocianí pár tak zachráni počas svojho hniezdenia približne 4 800 kg obilia, v čase príprav celej rodiny bocianov na odlet do Afriky to môže byť až jedna tona. Známy podkôrny hmyz, lykožrút smrekový, je pochúťkou pre ďubníka trojprstého. Aby tento dostál svojmu menu, vyďube pri získavaní potravy a hniezdení do stromu dutiny. Tie potom využije na hniezdenie hoc naša najmenšia sova, kuvičok vrabčí, ktorého potravou sú drobné zemné hlodavce ako ryšavky či hrdziaky. Takúto úlohu plnia všetky naše ďatle - vytvárajú v stromoch domovy pre sýkorky, brhlíky, mucháriky, krutihlavy, škorce,” dopĺňa Slobodník.

 

„Dravce ulovia často choré či slabé jedince, mnohé druhy sa živia uhynutými živočíchmi, tým krajinu čistia. Viaceré vtáky sa živia škodcami poľnohospodárskych plodín (rôzne štádiá hmyzu a hlodavce). Dôležitými pomocníkmi sú sovy. Napríklad myšiarka ušatá má počas roka spotrebu priemerne dva hraboše denne. Jeden hraboš je schopný zlikvidovať až 2 kg obilia, jediná sova tak môže zachrániť až 1,5 tony obilia ročne. Hrabošom sa živia tiež sokol myšiar či sokol kobcovitý (červenonohý). Na podporu výskytu dravého vtáctva realizujeme v spolupráci s viacerými družstvami a najnovšie tiež so Západoslovenskou distribučnou, a.s., inštaláciu búdok, pretože sokoly ani sovy si nestavajú vlastné hniezda. Takto, ako i inštaláciou takzvaných barličiek na dosadnutie vtáctva podporíme biologickú ochranu polí, ako omnoho šetrnejší spôsob v porovnaní s chémiou. Deň vtákov a ich dôležitosť pre človeka si pripomíname každoročne 1. apríla, teda v čase prebiehajúcej jarnej migrácie, už od roku 1900. Prínosu našich operencov by sme si však mali byť vedomí počas celého roka,” uzatvára Slobodník.

 

Doplňujúce informácie:

  • Mnohé ďalšie zaujímavosti o operencoch nájdete na tomto odkaze.
  • Medzinárodný deň vtáctva a je úzko spätý s menom jedného z priekopníkov ochrany prírody na Slovensku, rodákom z Brezna – Otom Hermanom. Oslavuje sa už od roku 1900 a dátum bol zámerne vybraný na obdobie, kedy k nám prilieta najviac sťahovavých vtákov – vracajú sa na svoje hniezdiská.
  • V spolupráci so Západoslovenskou distribučnou, a.s. sme na elektrické stožiare umiestnili búdky pre dravce. Viac informácií nájdete tu.

 

Tlačové správy r.2019

Copyright © 2015. All Rights Reserved.

RPS - Ochrana dravcov na Slovensku