Včelár lesný má užšie krídla a dlhší a užší chvost ako myšiak lesný a je obratnejší letec. Dobrým rozlišovacím znakom je typické sfarbenie chvosta- jeden výrazný pás na konci a dva pri koreni. Väčšina jedincov má na hrudi nápadné priečne usporiadané hnedé škvrny.
Jastrab lesný a krahulec majú krátke, široké a tupo zakončené krídla. Chvost je dlhý. Lietajú veľmi obratne, bežne v lese medzi stromami, alebo lietajú nízko okolo krovín, lesa a podobne. Lovia aj v urbánnom prostredí. Dokážu veľmi rýchle vyštartovať a aj vyvinúť značnú rýchlosť letu. Pri útoku na korisť sú dosť nevšímaví voči okoliu - môžu naraziť do skla, alebo vletieť do budovy. Krúžia len zriedkavo a len zriedka sa trepotajú na mieste.
Myšiak lesný má stredne dlhé a stredne široké krídla. Prstovité roztiahnutie ručných letiek je iba naznačené. Chvost je skôr krátky a zaokrúhlený. Let je dosť neobratný a ťažkopádny. Často a dobre krúži bez pohybu krídel. Myšiak severský má trochu dlhšie krídla a je obratnejší letec. Je svetlejší s výrazným tmavým pásom na konci chvosta.
Orol krikľavý je zreteľne väčší než myšiak lesný. Má dlhšie a širšie krídla než myšiak a prstovité roztiahnutie ručných letiek je výraznejšie. Chvost je stredne dlhý. Korisť hľadá v krúživom lete alebo z vyvýšených miest. Orol skalný a kráľovský sú podstatne väčší. Krídla sú veľmi dlhé a v pomere k dĺžke užšie než u orla krikľavého. Často a dobre krúžia, ich let je obratnejší než u orla krikľavého. Najmä orol skalný je napriek svojej veľkosti vo vzduchu pomerne obratný. Dobrým rozlišovacím znakom je aj sfarbenie. Orliak morský je veľmi veľký. Krídla sú dlhé, široké, s výrazným prstovitým roztiahnutím letiek. Chvost je nápadne klinovitý, u dospelých biely. Let nie je veľmi obratný. Orol myšiakovitý je oveľa menší než ostatné orly. Je ešte trochu menší než myšiak, od ktorého je trochu štíhlejší. Krídla sú stredne dlhé, pomerne široké a často za letu ohnuté. Má dlhý chvost. Lieta veľmi rýchlo a obratne, aj v lese medzi stromami.
Hadiar krátkoprstý má dlhé a široké krídla, s nápadným prstovitým roztiahnutím letiek. Jeho mohutný vzhľad ešte zvýrazňuje nápadne veľká hlava. Spodina tela je u dospelých takmer biela s hnedým hrdlom a vrchnou časťou pŕs.
Kaňa močiarna dosahuje veľkosť myšiaka lesného. Z kaní je aj relatívne najmohutnejšia. Kaňa popolavá je menšia a má zreteľne štíhle telo. Krídla majú dlhé a úzke a práve tak aj chvosty. Nohy sú dlhé. Typický je pre ne kolísavý let nízko nad zemou, ale dokážu aj krúžiť.
Haja červená a tmavá sú typické vykrojeným chvostom. Tento výkroj je u haje červenej hlbší a za letu veľmi výrazný, U haje tmavej pri širokom roztvorení chvosta výkroj zaniká. Majú dlhšie krídla ako myšiak. Haja tmavá je tmavšia ako haja červená a trochu menšia. Často a vytrvalo krúžia. Vo vzduchu sú pomerne obratné. Potravu môžu zbierať aj za letu z vodnej hladiny.
Kršiak rybožravý je nápadný a nezameniteľný druh. Je zreteľne väčší ako myšiak lesný. Krídla sú veľmi dlhé a úzke. Veľmi často krídla ohýna. Celá brušná strana je biela, chrbtová strana tmavosivá. Niekedy možno pozorovať aj tmavý pás tiahnúci sa cez oko. Pri love rýb sa trepotá na mieste a keď zbadá prudko sa spúšťa k vodnej hladine.
Sokol myšiar má krídla úzke, stredne dlhé, špicaté a mierne zahnuté. Chvost je dlhý, mierne klinovitý. Veľmi často a obratne sa dokáže trepotať na jednom mieste vo vzduchu. Medzi sokolmi nepatrí k najrýchlejším ani najobratnejším. Pri útoku na korisť sa spúšťa priamo k zemi. Sokol lastovičiar má úzke, dlhé a kosákovito dozadu ohnuté krídla. Chvost je skôr kratší, dozadu zúžený. Lastovičiar je vynikajúci letec. Jeho let je obratný a veľmi rýchly. Loví takmer výhradne vo vzduchu. Len zriedka sa trepotá na mieste.
Sokol rároh a sokol sťahovavý sú vynikajúci letci. Ich vzdušná akrobacia chvíľami ako keby popierala fyzikálne zákonitosti. Sokol sťahovavý má stredne dlhé a stredne široké krídla. Pri rýchlom lete ich ohýna dozadu a krídla sú vtedy veľmi úzke. Chvost je skôr krátky a pri konci zúžený. Má nápadný fúz na lícach. Rároh má trochu širšie krídla a dlhší chvost, fúz má menej nápadný.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Použitá literatúra:
- Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 688 pp.
- del Hoyo J., Elliot A. & Sargatal (eds.), 1994: Handbook of the Birds of the World, Vol. 2: New World Vultures to Guineafowl. Lynx Edicions, Barcelona.
- Ferianc O., 1977: Vtáky Slovenska 1. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
- Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), 1997: The EBCC atlas of european breeding birds – their distribution and abundance. T and AD Poyser, London.
- Hudec K., Černý W. (eds.), 1977: Fauna ČSSR- Ptáci 2. Academia, Praha, 893 pp.
- Mebs T., 2004: Dravci Evropy. Víkend, Český Tešín.245 pp.
- Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77. Academia, Praha.