Dravé vtáky sa často stávajú obeťou strelnej zbrane. Poranenie môže byť smrteľné, v niekoľkých prípadoch sa podarilo jedinca po rehabilitácii vypustiť späť do voľnej prírody (Obr. 1 a Obr. 2). Známych je tiež niekoľko prípadov, keď sa podarilo nájsť mŕtve telo dravca, ktorý uhynul napríklad v dôsledku zásahu elektrickým prúdom na 22 kV vedení a po vykonaní RTG sa zistilo, že jedinec mal v tele niekoľko olovených brokov.

Na úmyselnú likvidáciu jedincov, prípadne hniezd, sú používané brokové aj guľové zbrane. V prípade použitia brokovej zbrane vzniká riziko kontaminácie prostredia olovom.

Likvidácia hniezd krkavcovitých vtákov bola kedysi legálnym spôsobom kontrolovania početnosti týchto druhov. Tento zvyk sa bohužiaľ v niektorých oblastiach udržiava dodnes a všetky hniezda (či už krkavcovitých druhov, alebo napríklad myšiaka lesného) sú neúprosne likvidované bez ohľadu na to, či sú obsadené inkubujúcimi samicami (Obr. 4).

V platnom znení zákona o poľovníctve sú uvedené tri druhy dravcov ako celoročne chránená zver. Patrí sem myšiak lesný (Buteo buteo), myšiak severský (Buteo lagopus) a jastrab lesný (Accipiter gentilis). Znamená to, že usmrtením/zranením jedného z týchto troch druhov v čase jeho ochrany sa páchateľ dopustil trestného činu pytliactva v zmysle § 310, ods. (1) Trestného zákona, ktorý znie: „Kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva, alebo na seba alebo na iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“

Usmrtením ostatných druhov sa páchateľ môže dopustiť trestného činu porušovania ochrany rastlín a živočíchov v zmysle § 305 Trestného zákona, škoda však v tomto prípade musí dosiahnuť výšku minimálne 80000,- Sk. V prípade, že je škoda nižšia, dopustil sa páchateľ priestupku v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny.

V prípade, že sa jedná o trestný čin, podáva sa trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru. Ak sa jedná o priestupok, podáva sa podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia. V dôsledku náročnosti získania dostatočných dôkazov je však objasnenosť takýchto prípadov na Slovensku nulová. Počet prípadov zástrelov vykazuje rastúcu tendenciu.

Najčastejšími obeťami zástrelov sa stávajú myšiak lesný (Buteo buteo), orol kráľovský (Aquila heliaca), sokol rároh (Falco cherrug), orol skalný (Aquila chrysaetos), boli však zaznamenané prípady zástrelu sokola sťahovavého (Falco peregrinus), myšiarky ušatej (Asio otus) a ďalších druhov dravých vtákov a sov.

	Obr. 1 a Obr. 2: V máji 2007 bola v KÚ Radvaň nad Dunajom nájdená samica orla kráľovského neschopná pohybu. Po vykonaní RTG bola preukázaná prítomnosť piatich brokov v jej tele. Samicu sa po úspešnej rehabilitácii podarilo vypustiť späť do voľnej prírody.
	Obr. 3 a Obr. 4: Ďalší prípad z mája 2007. V KÚ Sokolce došlo k hromadnému vystrieľaniu niekoľkých hniezd. Boli usmrtené tri myšiarky ušaté počas inkubácie znášky a dvé mláďatá sokola myšiara. Jeden pár sokola rároha zanechal v dôsledku streľby hniezdenie.
	Obr. 5: Samica kane sivej zastrelená v januári 2008 guľovou zbraňou v KÚ Majcichov.